Glucksmann bol istý čas asistentom významného politického filozofa Raymonda Arona. Oboch spájalo čosi podobné: Najskôr sympatizovali s ľavicovým myslením, neskôr sa rozhodnejšie obrátili proti nemu. Aron nazval marxizmus „ópiom intelektuálov“ a komunizmus spolu s nacizmom (vtedy označovaným za kapitalizmus) chápal ako dve podoby toho istého fanatizmu a totalitarizmu. Glucksmann, ktorého židovská rodina si prešla silnou skúsenosťou vojny (jeho matka sa aktívne zapojila do odboja proti nacizmu), ostal po celý život zapáleným protivníkom akejkoľvek totalitnej ideológie. Svoj postoj k neslobodným a násilným režimom opísal aj v knihe Hnev dieťaťa. Čo sa teda o Glucksmannovi píše vo francúzskych novinách?
V Le Nouvel Observateur sa Pascal Bruckner v článku Le testament philosophique d’André Glucksmann zamýšľa nad jeho životom a pripomína skúsenosti jeho židovskej rodiny. Spomína jeho intelektuálny rast a dobu, keď sa Glucksmann začína „zaujímať o českých, ruských či poľských disidentov a viaže ho priateľstvo s Václavom Havlom“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.