vo východoázijskom regióne, na severnej časti Kórejského polostrova, leží štát, ktorý je polovicou už neexistujúceho štátu. Severná Kórea, oddelená nárazníkovou demilitarizovanou zónou od Južnej Kórey. Jej dejiny sú prinajmenšom rovnako bizarné ako jej súčasnosť, a aká bude budúcnosť tohto ťažko skúšaného kúta sveta, to sa dá len ťažko odhadnúť. Už od dávnych čias sa tu totiž realizovali veľmocenské ambície aj túžby autokratov.
.polostrov pod kuratelou veľmocí
Obidve Kórey boli pôvodne súčasťou Kórejskej ríše, štátneho útvaru s hrdým názvom, ale s veľmi krátkou životnosťou. Kórejská ríša bola oficiálne vyhlásená v roku 1897 a zanikla v roku 1910, keď ju k svojmu územiu násilím pripojilo imperiálne Japonsko. Do konca druhej svetovej vojny trvala japonská okupácia, ktorá sa vyznačovala surovým postupom voči civilnému obyvateľstvu. Na túto časť svojich dejín Kórejčania stále nezabudli. Verejná mienka na oboch stranách polostrova je dodnes ostro vyhranená proti Japonsku.
Keď japonskú cisársku armádu na Kórejskom polostrove porazili Američania a Sovieti, rozdelili si tunajšie územie. Hranica prebiehala približne pozdĺž 38. rovnobežky, okolo nej vznikli dve zóny: tú južnú mali pod kontrolou Spojené štáty americké, tú severnú Sovietsky zväz. Vplyv dvoch rôznych politických systémov bol jasne daný už v tom momente a vývoj, ktorý sa tu začal, trvá dodnes.
„Medzinárodné spoločenstvo sa jednoducho spätne dozvedelo o voľbách,v ktorých sa 99 percent severokórejských voličov sa vyslovilo za demokratický front kandidátov.“
Nebyť jednoznačného sovietskeho vplyvu na severe polostrova – a najmä prítomnosti sovietskej armády –, severokórejskí komunisti, či už združení v oficiálnej Komunistickej strane, alebo v Strane práce, by sotva nadobudli takú moc, akú sa im podarilo pod kuratelou Moskvy získať. Vďaka podpore Sovietov sa k moci dostal aj „otec-zakladateľ“ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ir-sen.
.večný prezident z vôle Sovietov
Tento muž, ktorého dodnes v Severnej Kórei oslavujú ako „večného prezidenta“, sa narodil v roku 1912 neďaleko Pchjongjangu. Už počas dospievania v Mandžusku, kde sa miešal čínsky vplyv s ruským vplyvom, prijal komunistickú ideológiu, neskôr sa stal členom čínskej komunistickej strany. Od tridsiatych rokov 20. storočia bojoval nielen proti japonským okupantom, ale už vtedy aj za tzv. spravodlivejšiu spoločnosť v marxistickom duchu. Začiatok štvrtej dekády 20. storočia prežil v Sovietskom zväze – tu sa narodil aj jeho následník, najstarší syn Kim Čong-il.
Vojak brániaci železničný úsek medzi dvoma provinciami krajiny. (foto:Pedro Ugarte/AFP/Profimedia)
Kim Ir-sen založil v roku 1945 Stranu práce a stal sa jej generálnym tajomníkom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.