čo zaujme mladého človeka na budove až do takej miery, že sa ňou začne zaoberať a vymyslí projekt na jej vylepšenie?
Študujem sochárstvo a postupom času, ako som si začal uvedomovať umeleckú hodnotu diel, začala ma zaujímať aj architektúra. Konkrétne táto petržalská pošta vo mne vždy niečo vyvolávala. Najprv to bol naivný pohľad, ktorý sa postupom času zmenil na odbornejší. Už približne viem rozoznávať, čo je kvalitné a má nejakú hodnotu. Táto budova ju jednoznačne má. Aj preto, že medzi panelákmi, ktoré vyzerajú úplne rovnako, vyčnieva. Keď som sa minule viezol taxíkom, taxikár nepoznal názov ulice, ale na Červenú poštu reagoval hneď.
.bola už projektovaná tak, aby medzi ostatnými budovami vyčnievala?
Určite. Už v plánoch patrila medzi budovy, ktoré mali byť poňaté ako originálne diela. Na rozdiel od panelákov sa takéto stavby riešili zvlášť a s citom. Podľa mňa to aj na tej budove vidieť. Je jednoducho silná a ľudia si z nej vytvorili záchytný bod. Teraz po rekonštrukcii však farebne splýva s bytovkou za ňou. Zvýšila sa síce jej funkčnosť, ale dalo sa to spraviť aj tak, aby bola zachovaná pôvodná koncepcia. Bavíme sa tu predsa o výtvarnom diele. Ak by mne niekto zničil sochu, bolo by to to isté, ako keď autorke tejto budovy zničili túto poštu. Uznávam, že tie budovy sú po toľkých rokoch nefunkčné, no aj zrekonštruovať sa dajú s citom. Až toľko podobných budov predsa v Petržalke nemáme.
Vľavo nová fasáda pošty na Furdekovej ulici, vpravo panelák, s ktorým budova opticky dokonale splýva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.