tak sme si po 100-krát niečo pomenovali a po 100-krát zaglosovali. Nechápem, čo chcel .týždeň rozhovorom s týmto pánkom povedat. Ale rád si to nechám vysvetliť,“ napísali ste na facebooku v komentári k rozhovoru s Martinom Jenčom o doprave v Bratislave. Čo konkrétne vám na tom rozhovore prekážalo?
Samo o sebe nič. Mám len pocit, že za ostatný rok sa v médiách raz za čas objaví nejaký blog alebo článok o tom, čo kde nefunguje. No málokedy je tam uvedené prečo to nefunguje alebo čo by som s tým mohol ja ako čitateľ spraviť.
.mám pocit, že Martin Jenča narážal na rôzne jednorazové iniciatívy, ktoré podľa neho nemajú pointu. Teda to takzvané okrášľovanie, ktorému sa venujete aj vy.
Ja sa naopak dosť dištancujem od výrazu „okrášľovanie”. To mi prípomína éru primátora Ftáčnika, keď sa kvetináče maľovali krikľavo zelenou farbou alebo sa sprejovalo na travertín. To bolo úplne barbarstvo. S Bratislavskou Občianskou Samosprávou sa skôr snažíme o to, aby sa veci robili podľa postupov, ktoré sú zaužívané. Teda keď sú raz lampy strieborné, robíme ich nastrieborno. Jedna vec je spraviť niečo za niekoho. Vo svojom čase a za svoje peniaze. No druhá je konfrontácia so správcom, na ktorého tlačíme, aby sa o vec ďalej staral. Keď potom argumentujeme s rôznymi úradmi alebo mestom, máme akýsi bonus vo vrecku. Pretože môžeme povedať - pozrite, toto sa dá za toľko a toľko spraviť a takto dlho to vydrží. A keď im ukážete, že sa ako mesto starajú o lampy tak, že vyzerajú ako v rozvojovej krajine, už aj im sa o trochu ťažšie odpovedá a sú tlačení do toho, aby to riešili. Jednoducho sme si vybrali cestu, pri ktorej niečo spravíme ako keby za druhých, no nechceme byť tí užitoční idioti, ktorí to budú robiť stále.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.