tvrdíš, že skrášľovacie akcie a vizuálne zmeny nie sú skutočným vylepšením mesta, ale iba povrchným zakrytím problému. Aké sú teda skutočné problémy, o ktorých sa toľko nehovorí?
Je ich veľa. Mňa zaujíma najmä verejná doprava, keďže ju sám často využívam. Cestujem aj po svete a až chorobne si potom všímam veci tu doma. Napríklad teraz, keď je také teplo a ľudia si na seba oblečú prakticky hocičo. No minule som išiel v električke a vošiel totálne spotený chlap bez trička. Prisadol si k staršej panej a ona nevedela, čo má robiť. To nie je vec kódexu alebo nejakých pravidiel. Jednoducho tak, ako nevojdeš do električky so zmrzlinou, nevojdeš ani vyzlečený. Rovnako ma fascinuje ten typ ľudí, ktorému keď poviem, že cestujem električkou, má pocit, že som bezdomovec. Tomu absolútne nerozumiem.
.nie je v takýchto prípadoch cesta k zmene myslenia možno ešte dlhšia, než v spomínanom prípade taxíkov?
Pomerne rýchlo sa v meste zlepšuje veľa oblastí, napríklad street food. Len doprava sa nepohla ani o kúsok. Ok, máme nové električky. A polepili sme ich tými odpornými oznamami, ktoré sa ti snažia niečo predať, ale ty vlastne ani nevieš čo. Ďalší príklad je automat na cestovné lístky. To, ako vyzerá, je úplné peklo. Máš problém zistiť, ktoré tlačidlo patrí ku ktorému lístku. Existuje tu množstvo vecí, ktoré ľudí jednoducho znevýhodňujú. Čo sa týka turistov a vôbec angličtiny, tak to je v rámci dopravy ešte väčší „fail“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.