.konkrétne verzus abstraktné, blízke verzus vzdialené
Posledných 25 rokov slovenská verejnosť sústavne počúva, že sa musí nejakým spôsobom obmedziť, bolestivo prispôsobiť či podstúpiť iné obete v mene niečoho väčšieho. Napríklad v mene lepšieho zajtrajška pre nasledujúce generácie, v mene spoločného dobra, demokracie, v mene európskej myšlienky, v mene marginalizovaných skupín, či v mene humanity samotnej...
Mnohí ľudia si už začínajú pripadať ako nejaké cvičené politické cirkusové zvieratká, nútené sústavne preskakovať prekážky. Apely na ich altruizmus totiž nielenže nemajú konca kraja, ale sa stupňujú do (podľa nich) stále bezočivejších výšin. Pričom výnosy a náklady z prispôsobenia sa požadovaným abstraktným cieľom sú rozložené veľmi nerovnomerne. Tá časť spoločnosti, ktorá má pocit, že len dopláca na výberové ľudomilstvo elít, si začína hovoriť, že stačilo. Pohár jej trpezlivosti proste pretiekol.
Títo ľudia si pre seba povedali, že odteraz budú hľadieť výlučne len na svoje záujmy. Do čerta môžu ísť v ich očiach veľké ideály, v ktorých mene sú žiadaní, aby podporili pomoc vzdialeným ľuďom, o ktorých nič nevieme a za ktorých problémy nijako nemôžeme. A odmietajú byť naďalej poučovaní a káraní, že sú úzkoprsí či obmedzení len preto, lebo nesúhlasia s každým novým módnym rozmarom, ktorý im predložia samozvané a samoľúbe intelektuálne elity. Títo ľudia majú vlastné problémy, ktoré nikoho „tam hore“ nezaujímajú, tak prečo by ich mali zase zaujímať vzdialené problémy Afriky, Sýrie alebo Grécka?!
Ono by to bolo jednoduchšie, keby ekonomika rástla svižnejšie. Je ľahšie byť veľkorysým, keď sa válov zväčšuje pre všetkých. No pre mnohých našincov sa od krízy válov skôr zmenšuje. Majú pocit, že ich životná úroveň zaznamenáva strmý zostup a keď ekonomicky strácate pôdu pod nohami, málokedy sršíte ochotou deliť sa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.