Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vladimír Dedeček: Náčelníci sa schádzali do kruhu

.matúš Vallo .spoločnosť .kultúra

Významný slovenský architekt Vladimír Dedeček zomrel vo veku 91 rokov. Prinášame vám archívny rozhovor, ktorý s ním pred pár rokmi robil pre .týždeň terajší primátor hlavného mesta a taktiež architekt, Matúš Vallo.

Vladimír Dedeček: Náčelníci sa schádzali do kruhu Boris Németh

Napriek svojmu veku (86) rozprával hlbokým hlasom bez zaváhania a jasno. Sedeli sme takmer v tme, len občas, keď chce niečo nakresliť, zažína malú lampu. Hral divadlo, spieval, boxoval a zblízka zažil začiatok Slovenského národného povstania. Po vojne vyštudoval architektúru a stal sa jedným z našich najvýraznejších architektov. Vladimír Dedeček.

ako sa vám darí?

Relatívne dobre. Ako sa môže mať človek v mojom veku, však? Po osemdesiatke idete už len na baterky, a tie sa vybíjajú rýchlo, ako viete. Slepnem, áno, rohovka odchádza. Takto vás vidím, ale len náznakovo.

čo vám dnes urobí radosť?

Mať pokoj a môcť sa nadýchnuť čerstvého vzduchu.

čo to znamená byť architektom?

Architekt sa musí ku každému správať ako lekár. Musí každému poslúžiť, ale podľa svojich morálnych zásad. To neznamená, že urobí všetko, čo ten druhý od neho chce, ide len potiaľ, pokiaľ mu to jeho morálny kódex dovoľuje. 

kde je hranica medzi vierou v dôležitosť vlastného nápadu a poznaním, že treba ustúpiť požiadavkám klienta alebo realite?

Záleží na tom, ako ďaleko je  architekt ochotný ísť v ústupkoch a či tie ústupky zmenia jeho myšlienku. Ak sú také veľké, že  to už prestáva byť jeho projektom a stáva sa to projektom objednávateľa, tak by do toho nemal ísť. Ale pokiaľ sa podarí zachovať základné axiómy, svoje myšlienky, tak som za to, aby isté ústupky architekt urobil. Aj ja som v minulosti urobil ústupky, ale nie veľké. Lebo čím je človek starší, tým v istom zmysle nadobúda väčšiu autoritu a tým menej ústupkov sa od neho žiada. Je veľmi dôležité, aby si človek vybudoval svoju tvár.

mali ste povesť človeka, ktorý si vedel presadiť svoje. Sedí to?

Vedel som vyhodiť ľudí, ale pokiaľ boli znesiteľní, tak som sa nikdy nedíval na to, či majú legitimáciu, alebo nie a čo majú na výložkách. Necítil som sa pánom bohom ale keď už išlo do tuhého, tak tam som neustúpil. No, povedzme, Lenárt  (Jozef Lenárt, bývalý predseda vlády Československej socialistickej republiky 1963 – 1968) chcel odo mňa, aby som robil panelový internát na Radlinského ulici. Ja som mu povedal, že do tohto prostredia panelový internát robiť nebudem a on ma vyhodil, kričal na mňa, že „ty kurvo jedna, ja som ti dôveroval!“. Som ochotný rokovať s hocikým, keď však vidím, že žiada odo mňa niečo, čo sa prieči môjmu názoru alebo morálke, tak zo svojej pozície nemôžem ustúpiť. Radšej som prišiel o zákazku. 

robili ste zrejme najväčšie zákazky, aké  tu v tej dobe boli. Ako ste sa k nim dostali?  

Čo sa týka školských stavieb, tak na ne bola súťaž, ale pokiaľ išlo o Inchebu, tá bola pridelená Stavoprojektu, a tak sa to automaticky dostalo ku mne, lebo ja som bol vedúci ateliéru školských a kultúrnych stavieb...

niekto z politických kruhov na vás niekedy tlačil?

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite