možno by sme mali riešiť úplne iné problémy; klásť si iné otázky; hľadať iné druhy odpovedí. Možnože všetky tie presvedčenia, programové tézy, hodnoty či ideály, na ktoré sme sa my aj iní, možno v celkom nedávnej, a predsa už nenávratnej minulosti, odvolávali ako na „liberálne“ alebo „konzervatívne“, sú len historicky podmienené heslá, zaklínadlá, odôvodnené iba ak skupinovými záujmami, vznikajúcimi a zanikajúcimi spolu so spoločenskými podmienkami, ktoré ich na čas udržiavali pri živote, dodávajúc im zdanie presvedčivosti. Možno ide len o nálepky, ktoré si súborom rôznych, vzájomne si protirečiacich postojov zaopatrujú zdanie konzistentnosti, a tá sa dnes definitívne ukazuje ako ilúzia pod tlakom nových výziev vychádzajúcich z aktuálneho diania.

Voči vyšším odsekom možno akiste vzniesť oprávnené námietky. Zároveň sa však nedá ubrániť pocitu, že je na nich kúsok pravdy. Zmeny, ktorým dnes musíme čeliť, či sa nám to páči alebo nie, nabúravajú aj naše navyknuté chápanie zdedených pojmov, s ktorým vstupujeme do aktuálnych politických, ideologických či kultúrnych sporov.

zmätok a kríza   

Už letmý pohľad na našu dnešnú politickú scénu – a nielen na našu, ale aj na scény etablovanejších západných demokracií – odhaľuje pozoruhodný zmätok. Ak sa v ňom chceme zorientovať, vniesť do neho aký-taký pojmový poriadok, staré kategórie – tak sa aspoň zdá – nám v tom nepomôžu. Máme tu množstvo politických strán a hnutí reprezentujúcich najrôznejšie zhluky prelietavých záujmov založených na dočasných spojenectvách.