takto vraj odpovedala Mária Séčiová (Széchy Mária), keď jej pri nohách kľačal mladý kapitán fiľakovskej posádky František Vešeléni (Wesselényi Ferenc). Na osobnom príbehu tejto dvojice sa plne odrazili historické udalosti ich doby, ale zároveň je to pekná romanca, ktorá má všetko, čo takáto historická romanca má mať: náruživých milencov patriacich k nepriateľským táborom, krásne kulisy aj tragický záver. Poďme pekne po poriadku.
Z historického hľadiska sa príbeh našej dvojice odohráva na pozadí dvoch protihabsburských povstaní: tretieho, ktoré viedol Juraj Rákoci I. (I. Rákóczi Györgyi), a piateho. To piate nebolo ani tak povstaním, ako skôr sprisahaním. Jeho účastníkmi boli chorvátski a uhorskí šľachtici a hlavným veliteľom František Vešeléni. Aj preto je toto sprisahanie u nás známe ako Vešeléniho sprisahanie.
Poďme si teraz predstaviť hlavných hrdinov. Mária Séčiová bola najstaršou dcérou Juraja Séčiho (Séchy Györgyi). V čase jej narodenia to bol bohatý a úspešný uhorský šľachtic, vojak a politik. Ako vojak bol odvážny, rázny a vytrvalý, ako človeka ho však charakterizovala sebeckosť, chamtivosť a násilnosť. V protihabsburských povstaniach bol na strane povstalcov, najskôr v tábore Štefana Bočkaja (Bocskay István) a neskôr Gabriela Betlena (Bethlen Gábor). V povstaniach výrazne zbohatol, keďže dokázal ťažiť z neprehľadnej situácie. Ak to však bolo preňho výhodné, opustil povstalcov a pridal sa na stranu vládnucich Habsburgovcov. Zle zaobchádzal aj so svojím služobníctvom, a tak nečudo, že ho dvaja z nich na poľovačke zavraždili.
Hrad Muráň kúpil ešte jeho otec, ale Juraj ho prerobil na honosné šľachtické sídlo. Hrad, postavený na vysokom brale lesnatého masívu, bol ako stvorený, aby sa stal sídlom veľkého a bohatého šľachtica. Po jeho smrti na ňom zostali žiť štyri ženy, vdova a tri dcéry, z nich najstaršia Mária mala v tom čase 15 rokov.
„Rada sa oddávala lovu rýb a poľovačke; oblečená ako bohyňa Diana smelo klusala na koni.“
Bolo načase poobzerať sa po ženíchovi. Ešte za svojho života ju jej otec sľúbil mladému Štefanovi Betlenovi (Bethlen István), synovcovi transylvánskeho kniežaťa a vodcovi druhého protihabsburského povstania, už spomínaného Gabriela Betlena. Veľkolepá svadba sa odohrala 30. mája 1627 v Séčiovskom kaštieli v Jelšave. Po svadbe sa mladomanželia usídlili na betlenovské majetky v Transylvánii. Tu prežili päť pekných spoločných rokov. Narodili sa im dve deti, dcéra a syn, obidve deti však zakrátko zomreli. V roku 1632 zomrel aj sám Štefan Betlen. Nejaký čas pobudla sama, bojujúc o svoj majetok s rodinou bývalého manžela, ale nakoniec sa vydala druhýkrát. Nebolo to šťastné manželstvo. Manžel, Štefan Kún (Kun István), bol jednoduchý malý šľachtic a nedokázal vyhovieť Máriiným požiadavkám na spoločenskú úroveň, a nestačil ani na jej neskrotný temperament. A tak si zariadila život podľa svojej chuti a nálady. Odsťahovala sa na jedno z betlenovských transylvánskych panstiev, jazdila, poľovala, zabávala sa. Keď si manžel po ňu prišiel, odmietla sa vrátiť. No a keď ju chcel prinútiť násilím, vyhodila ho s hanbou z hradu. Radšej preto súhlasil s rozsobášom.
Opäť slobodná Mária sadla na koňa a z Transylvánie pricválala na rodinný hrad Muráň.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.