zažili odmietnutie alebo ho predpokladajú a majú pocit, že nemôžu byť pre ženy atraktívni. Toto ich vylučuje zo spoločnosti, spôsobuje úzkostné, depresívne symptómy, strach z osamelosti. Sami seba definujú ako neschopných nájsť si romantickú či sexuálnu partnerku, hoci po nej túžia.

Svet online priestoru im umožňuje spájanie sa na rôznych fórach, tam sa navzájom podporujú v rozhorčení nad tým, čo vnímajú ako mainstreamové hodnoty. Tvrdia, že ich tieto hodnoty dehumanizujú. Zato virtuálne vzťahy im dodávajú pocit súdržnosti.

V tejto atmosfére sa objavuje a zosilňuje násilný a mizogýnny diskurz, tolerujú a ospravedlňujú sa činy fyzického násilia, aj keď drvivá väčšina incelov sa skutočne násilných činov nedopúšťa.

kde sa to začalo?

V roku 1993 vytvorila Kanaďanka Alana online podpornú skupinu pre frustrovaných ľudí, ktorým sa nedarilo nadviazať vzťah. Alana's Involuntary Celibacy Project pomohol „nedobrovoľným celibátnikom“ (incelom) vyrovnať sa s frustráciou v zdravom a súcitnom prostredí.