aby som však úvahu nadviazal zrozumiteľne, s odôvodnením jej aktuálneho zmyslu, musím sa ešte v niekoľkých bodoch predsa len vrátiť k našej dnešnej kríze. O nej sa síce hovorí často, no nie rovnakými slovami, nevychádza sa pritom z rovnakých predpokladov ani pri hľadaní riešenia nedospievame k rovnakým záverom. Naše rozpomínanie sa na veci minulé, na cestu, ktorá nás priviedla do dnešnej situácie, musí preto slúžiť aj opätovnému vyjasňovaniu pojmov.
fundamentalizmus a relativizmus
Niekedy sa o našej súčasnej dobe hovorí ako o „konci modernity“ alebo o nástupe „postmoderny“, býva označovaná za „neskorú“ alebo „tekutú“ modernitu. Za týmito a podobnými pomenovaniami presvitá pocit či povedomie nastávajúceho dejinného prelomu do novej situácie, v ktorej sa len učíme orientovať. Pritom zažívame vždy nové sklamania, keď vývoj, zdá sa, predbieha naše pokusy o vyčerpávajúci opis aj pevné pojmové uchopenie. Akoby sme sa neustále pokúšali chytať vietor, ktorý nám previeva medzi prstami.
Snaha získať oporné body vo svete, v ktorom sú zdedené pojmy, inštitúcie, morálne normy aj presvedčenia radikálne spochybňované, môže viesť na jednej strane k rôznym druhom fundamentalizmu (podotýkam, že bigotnosť sa zďaleka nemusí vyjadrovať len v náboženských termínoch či symboloch). Na druhej strane môže viesť k bezhraničnému relativizmu. Jeho stúpenci nám ponúkajú jedinú „kotvu“ v zvestovaní, že žiadne istoty, záväzky ani autority neexistujú inak než ako vec predsudkov, zištných záujmov, „mýtov“, povery či svojvoľných a nevedeckých „hodnotových súdov“. To je, samozrejme, vysoko problematické stanovisko, ktoré sa v istých situáciách môže ukázať nebezpečným. Môže zakladať nový druh bigotnosti, zaslepenejšej než všemožné iné rozumovo neodôvodnené predsudky, ktorým vyhlasuje vyhladzovaciu vojnu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.