existuje množstvo výskumov, ktoré dokazujú, že sme v takomto svete osamelí, úzkostní a depresívnejší ako kedykoľvek predtým.

Anna Lembke je psychiatrička, ktorá pracuje na Klinike duálnej diagnostiky drogovej závislosti na Stanfordskej univerzite. Pracuje s pacientami, ktorí bojujú s rôznymi druhmi závislostí, od opioidov a alkoholu až po to, čo nazýva „digitálnymi drogami“, ktoré nás podľa nej privádzajú do „stavu podobného tranzu, v ktorom strácame pojem o čase“. Vo svojej najpredávanejšej knihe Dopamine Nation píše o vedeckej podstate závislosti. Hovorí, že naše mozgy stále hľadajú stimuláciu a že súčasný život so záľahou informácií, virtuálneho obsahu a inovácií takmer znemožňuje bojovať proti tomuto nutkaniu.

chemická podstata našej motivácie

Dopamín patrí medzi monoamínové neurotransmitery a pôsobí ako chemický posol, ktorý prenáša správy medzi nervovými bunkami v mozgu a medzi mozgom a zvyškom tela. Správa sa aj ako hormón: uvoľňuje sa do krvného obehu a zohráva úlohu v reakcii „bojuj alebo utekaj“, čím predstavuje prirodzenú odpoveď na stresujúce situácie. O dopamíne sa hovorí aj ako o hormóne šťastia, pretože vyvoláva pocit pôžitku a motivuje nás k činnostiam, ktoré sú pre nás príjemné. Má skrátka veľa funkcií, ale jednou z najdôležitejších je to, že nám sprostredkúva zážitok z potešenia, odmeny a motivácie. Lembke hovorí, že je možno ešte dôležitejší pre motiváciu konať, niečo robiť než pre samotné potešenie.