tento vzťah k Vám si mienim uchovať i teraz, keď čas z priestoru nášho pominuteľného bytia vymazal Vašu živú prítomnosť. Z hladiny plynúcich dejín zotrel Váš láskavý úsmev i Vašu empatickú otvorenosť voči prehliadaným a vylúčeným – to svetlo, ktoré do poslednej chvíle prežarovalo svet neústupnou vierou v transcendentnú moc spravodlivosti a lásky. 

Vašu tvár budem vídať v tichu modlitby spolu s tvárami priateľov, ktorí ma na ceste do Veľkej noci predišli. Vďaka nim má Božia prítomnosť pre mňa prívetivý nádych konkrétnych ľudských tvárí. K tvári brata Rogera z Taize, Juraja Kušnierika či otca Antónia Srholca pribudne istotne tá Vaša.

Ako často som v týchto temných dobách, keď sa náš svet otriasa v základoch, svoju myseľ obracal k Vám! Stačilo pomyslenie, že tu kdesi ste, aby nesmelý plameň nádeje vo mne znovu ožil. Nebolo mi dopriate stretnúť Vás zoči-voči, nuž odvažujem sa prihovoriť sa Vám teraz, keď pre Vás už všetky hlasy na tomto svete umĺkli.