„roku 1621 som ja, Martin Urbanovitz, sochár, kamenár a murár, mešťan Levoče, vztýčil ešte za svojho života vo veku 57 rokov tento pamätník po tom, čo som prežil najmilšiu manželku Margarétu, dcéru nebohého murára a kamenára Wofganga a Margaréty, dcéry nebohého sochára Pavla, ktorý vyhotovil sochy na hlavnom oltári, s ktorou som až dosiaľ žil, a tiež (som prežil) najmilšie deti, Gašpara, predčasne narodenú dcéru, Melichara Baltazára, Margarétu, ktoré zomreli počas moru v roku 1600, a Annu, manželku Jána Abscheina.“

Takto vyzerá, v slovenskom preklade Jána Kúkeľa, text spomínaného epitafu. Na pomerne malom priestore je na ňom zachytený pohnutý život jeho autora – veď pochoval všetky milované bytosti. Zároveň je tam však zmienka o tom, že jeho manželka bola vnučkou „sochára Pavla, ktorý vyhotovil sochy na hlavnom oltári“. Keby Martin Urbanovitz nemal potrebu zveriť kamennému epitafu svoj pohnutý život, nikdy by sme sa nedozvedeli meno autora tohto oltára. Je to totiž jediný dôkaz o tom, že autorom hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba bol rezbár menom Pavol, alebo skôr Paul, keďže bol s najväčšou pravdepodobnosťou Nemec. Epitaf objavili v 70. rokoch 19. storočia a odvtedy je stále jediným potvrdením autorstva oltára. 

Je len málo umelcov, o ktorých existuje tak málo informácií ako o rezbárovi a sochárovi Majstrovi Pavlovi, autorovi viacerých drevených oltárov, hlavne na Spiši, Gemeri a Liptove, vrátane toho najväčšieho v Levoči.