Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Zajac o kríze spoločenských a humanitných vied

.peter Zajac .spoločnosť .spoločnosť

O spoločenských a humanitných vedách možno hovoriť v modernom zmysle slova od osvietenstva. Vtedy sa ustanovili ako vedecké disciplíny v dnešnom chápaní.

v devätnástom, dvadsiatom a na začiatku dvadsiateho prvého storočia prešli spoločenské a humanitné vedy tromi fázami. Po zavedení povinnej všeobecnej školskej dochádzky v tereziánskej a jozefínskej habsburskej monarchii sa stali v devätnástom storočí súčasťou všeobecnej meštianskej vzdelanosti. 

1

Spomínam si, že naša stará matka Ľudmila Lula Kutlíková (1893 – 1978), ktorá žila u nás doma od konca druhej svetovej vojny až do smrti, a my sme si jej označenie ako starej matky skrátili na tamu a Tamišku, mala v izbe maliarsky stojan z mladosti s rozmaľovaným obrazom, ktorý nikdy nedokončila, ale ten secesný les patril k jej dievčenskému vzdelaniu. Vedľa mala šijací stroj značky Singer, na ktorom šila od dievčenských čias. V izbe mala kozmetický stolík so zrkadlom a flakónmi, malú knižničku, vyberala z nej knihy, ktoré posielali vtedy už nežijúcemu apovi s venovaním viedenskí scientisti. Vo futrále mala klobúky a muf. 

Naša stará mama nebola slovenská postsedliačka. Mala meštianku, hovorila po slovensky, po maďarsky, po nemecky a po francúzsky a na staré kolená sa začala učiť po rusky, bol to v povojnovom Československu dobový jazyk a ona vedela, že sa patrí ovládať dobové jazyky. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite