v devätnástom, dvadsiatom a na začiatku dvadsiateho prvého storočia prešli spoločenské a humanitné vedy tromi fázami. Po zavedení povinnej všeobecnej školskej dochádzky v tereziánskej a jozefínskej habsburskej monarchii sa stali v devätnástom storočí súčasťou všeobecnej meštianskej vzdelanosti. 

1

Spomínam si, že naša stará matka Ľudmila Lula Kutlíková (1893 – 1978), ktorá žila u nás doma od konca druhej svetovej vojny až do smrti, a my sme si jej označenie ako starej matky skrátili na tamu a Tamišku, mala v izbe maliarsky stojan z mladosti s rozmaľovaným obrazom, ktorý nikdy nedokončila, ale ten secesný les patril k jej dievčenskému vzdelaniu. Vedľa mala šijací stroj značky Singer, na ktorom šila od dievčenských čias. V izbe mala kozmetický stolík so zrkadlom a flakónmi, malú knižničku, vyberala z nej knihy, ktoré posielali vtedy už nežijúcemu apovi s venovaním viedenskí scientisti. Vo futrále mala klobúky a muf. 

Naša stará mama nebola slovenská postsedliačka. Mala meštianku, hovorila po slovensky, po maďarsky, po nemecky a po francúzsky a na staré kolená sa začala učiť po rusky, bol to v povojnovom Československu dobový jazyk a ona vedela, že sa patrí ovládať dobové jazyky.