Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kam patrí Slovensko? Až 40 percent Slovákov nepovažuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu

.redakcia .spoločnosť

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Focus pre Fórum Budúcnosti Slovenska.

Kam patrí Slovensko? Až 40 percent Slovákov nepovažuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu sita/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

čo sú hlavné zistenia prieskumu? Občania SR chcú zostať v NATO. 71% dospelej populácie si želá, aby Slovensko ostalo členom Aliancie, tvrdia autori prieskumu. Toto je jasná väčšina, viac ako 3,1 milióna dospelých občanov SR, ktorá podporuje naše ukotvenie na Západe.

Nechceme ale investovať do obrany. Takmer 50% občanov SR nechce zvýšenie výdavkov na obranu ani o desatinu percenta HDP, hoci všetci členovia NATO v reakcii na nové bezpečnostné hrozby výdavky zvyšujú. 

O geopolitickej situácii na Slovensku a o tom, či patríme na Východ alebo na Západ, sa rozprávali Miroslav Wlachovský, Martin Slosiarik a Michal Vašečka v diskusii, ktorú nájdete na tomto odkaze.

Slováci sú rozdelení aj v otázke hrozieb. Rusko je hrozbou iba pre 51% opýtaných, naopak až 39% ho ako hrozbu nevníma. USA považuje za hrozbu 39%, Nemecko len 16%. To ukazuje dlhodobé účinky dezinformačných naratívov v slovenskej spoločnosti.

Presne polovica občanov SR podporuje našu vojenskú neutralitu, ale 40% chce zostať v alianciách. Tento rozpor naznačuje, že časť spoločnosti vníma NATO ako „ochranný dáždnik“,  do ktorého netreba investovať ani sa na jeho obrane aktívne podieľať. 

naliehavé problémy

Hybridná vojna a dezinformácie fungujú. Napriek ruskej agresii na Ukrajine si významná časť obyvateľstva nemyslí, že Rusko predstavuje hrozbu. Toto ukazuje dlhodobý vplyv ruskej propagandy a jej šírenie cez rôzne platformy.

Občania SR chcú byť súčasťou NATO a podieľať sa na európskej bezpečnosti, ale odmietajú zvýšenie obranných výdavkov. Ide tak o mentalitu „bezpečnosti bez zodpovednosti“. Tento paradox vyžaduje líderstvo politických elít, médií a občianskej spoločnosti. Je nevyhnutné, aby politickí lídri nielen sledovali nálady verejnosti, ale mali odvahu presadzovať strategické rozhodnutia aj proti krátkodobým preferenciám. 

V dnešnom svete vyostreného geopolitického súperenia neutrálne krajiny prežívajú iba vtedy, ak ich bezpečnosť garantujú väčšie mocnosti. Neutralita je ilúzia. Ak Slovensko začne koketovať s myšlienkou neutrality, vystavuje sa bezpečnostným rizikám.

Pozostatkom minulej propagandy je protiamerický sentiment. Vysoké percento ľudí, ktorí považujú USA za hrozbu, ukazuje dôsledky desaťročí protiamerických naratívov. Tento problém si vyžaduje systematickú prácu s verejnou mienkou a vysvetľovanie reality geopolitických vzťahov.

Ďalším problémom je vláda. Tá oslabuje strategické ukotvenie Slovenska, hoci občania chcú bezpečnosť. Ak si 71% občanov želá zostať v NATO, ale vláda prijíma kroky, ktoré nás od Západu vzďaľujú, je zrejmé, že nekoná v súlade s vôľou väčšiny.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite