vera si všimol, že západoeurópske jazyky majú pre označenie lesa hneď dve slová, forest (nemecky Forst, francúzsky forêt) a Wald (holandsky woud, staroanglicky Weald). Slovo forest je odvodené od latinského forestis, ktoré sa po prvýkrát objavilo v 7. storočí v darovacej listine Merovejovcov franským kráľom, kde bolo použité vo forme „foreste nostra nuncupante Arduinna“, voľne preložené: „náš les menom Arduinna“. Rimania nič také nepoznali, na označenie lesa používali slovo silva. Odkiaľ Germáni zobrali slovo forestis?

stredoveký lesný zákon

Možný etymologický pôvod slova forestis je v latinskom foris, čo znamená za dverami, mimo mesta alebo vonku. To by odkazovalo na územia mimo trvalých sídel, „za bránami“, dnes by sme povedali divočina. Forestis bol právny koncept, podľa ktorého voľná, nekultivovaná krajina bez zjavného vlastníka prináležala kráľovi. Takže ak bol kus divočiny deklarovaný ako forestis, panovník udeľoval poddaným práva: pre vlastnú potrebu tam mohli ťažiť stavebné a palivové drevo a pásť kravy, kone, ovce a prasce. Čo a kedy ste mohli robiť, ošetroval Ius forestis („lesný zákon“), dodržiavanie a administráciu zákona mali na starosti špeciálni úradníci, forestarii („lesníci“). V reguláciách sa nikde nepíše, že ste mohli rúbať stromy, aby ste vytvorili pasienok pre dobytok, čo naznačuje, že pasienky už boli prítomné.