rôznorodosť je taká výrazná, že možno hovoriť – v istom zmysle – o viacerých paralelne prebiehajúcich evolučných procesoch týkajúcich sa ľudského druhu. To, čo človeka, zdanlivo bezbrannú „nahú opicu“, urobilo v skutočnosti evolučným „zásahom do čierneho“, súvisí s mimoriadnou zložitosťou toho, čo sa tradične zvyklo nazývať „ľudskou prirodzenosťou“. 

Táto zložitosť, evolúciou aktivovaná a vyjavujúca sa v ľudskej histórii, znamená aj zložitosť zdrojov ľudských hodnôt a motívov správania. Nuž a táto mimoriadna zložitosť produkuje aj nespokojnosť človeka so sebou samým, so svetom, ba aj s vlastnými civilizačnými výdobytkami, ktoré sa ľuďom napriek prospechu, aký im prinášajú, neraz javia ako príliš ťažké bremeno.

tlejúca nálož 

Je zrejmé, že tieto výsledné napätia a konflikty predstavujú aj politicky výbušný potenciál. Ich dedičstvo môžeme študovať aj na skládkach pseudovedeckých aj vedecky vyvrátených teórií vrátane rôznych verzií rasizmu. A skompromitovaných programov: napríklad štátom riadenej eugeniky, ktorej pochybnému kúzlu prepadli na prelome 19. a 20. storočia a neskôr o. i. aj viaceré vynikajúce osobnosti západného sveta, hoci pri mnohých sa na tieto ich „úlety“ medzičasom – na ich šťastie – zabudlo.