po rozpade Samovej ríše skutočne neexistujú historické záznamy o akejkoľvek udalosti, ktorá by sa udiala na našom území. A to je medzi Samovou smrťou a historickým vystúpením Pribinu vyše 150-ročný časový odstup, za ktorý sa mohlo vystriedať až šesť generácií. To však neznamená, že sa tu nič neudialo. Zrejme sa udialo, len to nebolo nič také významné, aby to stálo za zaznamenanie franskými či byzantskými kronikármi. Žiadne veľké bitky, žiadna vojna. Bojovať sa určite bojovalo, veď Slovania stále susedili s Avarmi. Boli to však len lokálne rozbroje, ktoré nestáli za zmienku. Navyše, avarská moc pomaly slabla, kým tá slovanská narastala. Mnohé slovanské centrá, ktoré postupne vyrastali, vznikali ako dôsledok pokojného mierového života. Koniec siedmeho, ale najmä ôsme storočie sa tak javí ako obdobie konsolidácie, počas ktorého sa budovali nové slovanské hradiská ako prirodzené centrá spoločenského a politického života.
Postupne sa vykryštalizovali dva centrálne útvary. Jeden vznikol na západ od Karpát, približne na miestach, kde pred osemsto rokmi rozložil svoj hlavný stan markomanský vládca Marobud, druhý na východnej strane Karpát, na miestach dávnej ríše Kváda Vannia. Prvým známym náčelníkom toho západného bol Mojmír, tomu východnému vládol osem rokov Pribina. Mojmírovi sa budeme venovať v nasledujúcej časti, teraz je čas na Pribinu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.