hlavným etnikom v Európe boli v tom čase Germáni, z nich najsilnejšími boli Frankovia. Jednotlivé franské kmene sa postupne zjednocovali, až v roku 486 za vlády Chlodovika I. vznikla jednotná Franská ríša. Tá ešte chvíľu bojovala o svoje prežitie, aby sa za vlády rodu Karolovcov, na konci 7. storočia, stala hlavným dejinotvorným útvarom západnej časti Európy. V tom čase sa rozprestierala na celom území dnešného Francúzska a v západnej časti Nemecka. Jej pendantom na východe bola Východorímska ríša, ktorá sa pod názvom Byzantská ríša stala zase hlavnou silou východnej časti Európy. 

Na našom území a v jeho okolí sídlili v tom čase germánske kmene, západnejší Longobardi a východnejší Gepidi. No a v šiestom storočí sa tu objavujú dve nové etniká. Okolo roku 500 prví Slovania a v druhej polovici 6. storočia Avari.

Začnime Avarmi. Bol to nomádsky národ, heterogénna skupina stredoázijských kočovníkov pochádzajúca pravdepodobne zo stepí severne od Kaukazu. Okolo roku 560 ovládali už dolný tok Dunaja a pobrežie Čierneho mora. Postupne sa po toku Dunaja posúvali na severozápad. Ovládli pomerne veľké územie siahajúce od Balkánu cez Dalmáciu, Potiskú nížinu v dnešnom Maďarsku až po východnú časť dnešného Rakúska. V roku 567 sa spojili s Longobardmi v bitke proti Gepidom. Tých porazili, čím Gepidská ríša zanikla. Následne prinútili svojich spojencov, aby sa radšej z Panónie vysťahovali. Longobardi odtiahli do severného Talianska, a tak celá Karpatská kotlina patrila Avarom. Dostali sa tak do priameho susedstva Slovanov.