keď si človek číta tvoju biografiu, zaujme ho, že si ako mladá žena študovala vo Francúzsku. To nebolo úplne bežné v časoch komunizmu.

Po druhom ročníku vysokej školy som dostala zo Zväzu socialistickej mládeže kladnú odpoveď na moju žiadosť o trojtýždňovú študentskú brigádu. Vtedy sa to volalo Medzinárodný budovateľský tábor a konalo sa to v auguste 1968 v dedinke neďaleko Tours na rieke Loire, 220 kilometrov od Paríža. Bývali sme v škole, ktorú sme maľovali. Bolo tam asi 25 ľudí z rôznych krajín, pekná veselá kôpka. Dostala som funkciu kuchárky, chodila som nakupovať do miestneho obchodíka. Vedela som variť len pár vecí, a aj to pre dvoch až štyroch ľudí. Prvý večer som robila praženicu zo 70 vajec, to je dosť. Bolo to poučné.

Dvadsiateho prvého za nami prišiel starosta obce a oznámil nám, čo sa v Československu stalo. Bežali sme do krčmy, kde bol televízor. Do konca tábora zostávalo pár dní, ale dozvedeli sme sa, že hranice sú zatvorené. Starosta bol členom mestského senátu mesta Tours a predniesol spolusediacim, že je tu pár Čechoslovákov, ktorí nemôžu ísť domov a navrhuje urobiť dobročinnú akciu, na jeden mesiac nás ubytovať a poskytnúť nám kurz francúzštiny. Ja som mala francúzštinu na vysokej, ale nebolo mi to veľmi platné. Tak sme sa dostali k rôznym rodinám.