práca opatrovateľky bola hlavne po roku 1989 na Slovensku často pre mnohé ženy z regiónov s nižšou zamestnanosťou príležitosťou vycestovať do zahraničia a zarobiť peniaze, ktoré by za rovnakú prácu na Slovensku nedostali. Kedy sa oplatí robiť v zahraničí opatrovateľku a kedy už nie? Ide stále o tak lukratívnu prácu ako v minulosti?  

To, samozrejme, záleží od honoráru, aký si vie dohodnúť. Ale aj od okolností. Ak má žena malé deti a niekoho, kto sa finančne postará o rodinu, radšej sa uskromní doma s nižším platom. Ale slobodná alebo staršia žena s odrastenými deťmi často ide tam, kde lepšie zaplatia. Predpokladám, že každá z nás pracuje pre peniaze a každá si musí sama zvážiť, čo je pre ňu v jej situácii výhodnejšie. 

Ak sa ale pýtate, či sa oplatí chodiť do zahraničia tak, ako trebárs pred pätnástimi rokmi, tak absolútne nie. Platy opatrovateliek z bývalého východného bloku sa na Západe veľmi nedvíhajú. Na Slovensku platy postupne rastú a prídavky na deti konečne tiež trocha porástli, tak predpokladám, že ten rozdiel sa bude časom vyrovnávať. Ale ak je opatrovateľka šikovná a ovláda dobre jazyk, ešte stále si vie v zahraničí zarobiť viac ako na Slovensku.

vo svojich blogoch a knihách často píšete o rôznych fázach vášho života opatrovateľky. V čom sa vaše očakávania stretli alebo nestretli so skutočnosťou v čase, keď ste začínali?  

Začínala som s nadšením a predstavami, ktoré sa dosť líšili od skutočnosti. Asi po troch rokoch som začala premýšľať, čo a kam ďalej, asi po piatich rokoch som už bola celkom slušne vyhorená, nakoniec som vydržala osem rokov, ale ten posledný rok som už chodila do zahraničia veľmi sporadicky, skôr som sa snažila zarobiť si niečo doma. Nakoniec to osud zariadil tak, že som zostala na materskej, inak by som už asi pracovala v úplne inom odvetví.