Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odborníci odpovedajú: Čo sa stalo s rodinou?

.štefan Hríb .rozhovory .rozhovor

V Klube pod lampou sme usporiadali diskusiu o rodine a o tom, ako sa jej pojem zneužíva. Hovorili s nami odborníci, ktorí sa rodine a spoločnosti venujú: Alžběta C. Muñoz, Marek Roháček a Michal Vašečka. Je rodina pod tlakom? Menia sa naše potreby a nechceme mať vzťahy?

Odborníci odpovedajú: Čo sa stalo s rodinou? PAMĚŤ NÁRODA.CZ Detský psychológ prof. Zdeněk Matějček sa významne spolupodieľal na vzniku SOS detských dediniek, ktoré poskytujú lásku a zázemie deťom bez rodiny. Na fotografii je na návšteve v jednej z nich v Doubí v roku 1973.

kto bol profesor Matějček?

Marek Roháček: Pre mňa to bol výnimočný človek, ktorý mal špeciálnu integritu. On nielen hovoril zaujímavé veci, ale aj spôsob, akým ich hovoril, bol pre mňa fascinujúci. Šiel proti prúdu komunistickej éry v 50., 60., 70. a 80. rokoch a napriek režimu zmenil zákony, porozumenie toho, ako sa pozeráme na deti, ich potreby a na rodinu. Menili sa veci, ako sa stavali sídliska, menil sa systém bývania, škôl a starostlivosti o deti, aj ohrozené deti. Po každom našom stretnutí som sa cítil múdrejší, kompetentnejší a schopnejší, a to som bol ešte študent, on už bol vtedy profesor. Dodnes keď som bezradný, tak si napríklad pozriem film s ním a zadívam sa mu do očí a je mi lepšie.

od narodenia profesora uplynulo sto rokov. Vy ste jeho vnučka, vám tiež menil pohľad na život?

Alžběta C. Muňoz: Myslím, že áno, no možno trochu inak. Mne menil život v tom, že sme veľa chodili do lesa, učil nás, ako sa starať o včely, ako sa viazali uzly a tak. Nebol prísny, veľa sa smial, mal zmysel pre humor, ale keď išlo o niečo dôležité, bral to vážne.

vo videu, ktoré nakrútil Marek Šulík, profesor Matějček hovoril, že okrem spravodlivosti a zásluh je rodina definovaná niečím úplne iným: odpustením a snahou urobiť tomu druhému dobre bez toho, aby som za to niečo očakával. Ako sa dnes hovorí o rodine vo verejnom priestore? Zodpovedá pojem rodina vo verejnom priestore tomuto obsahu?

Michal Vašečka: Ako sociológ nie som odborník na rodinu, ale začiatkom 90. rokov som bol ovplyvnený profesorom Možným na Masarykovej univerzite, ktorý sa zaoberal sociológiou rodiny. Na rozdiel od iných to využil na analýzu transformácie spoločnosti, ukazoval cez rodinu, jej štruktúru a jej špecifickú skúsenosť v normalizačnom Československu, že rok 1989 musel prísť, lebo v štruktúre rodín sa to ukázalo dávno predtým. Už vtedy, keď som ho počúval, som si hovoril, že to, čo on hovorí, aké formy nadobúda moderná rodina konca 20. storočia, že to nie je celkom o Slovensku, toto je možno o viac sekularizovanej Českej republike alebo o západnej Európe. Potom som roky sledoval, ako Slovensko začalo ten hendikep doháňať, pretože pohľad na rodinu sa začal veľmi silno pluralizovať.

a dnes?

MV: To, čo zažívame dnes, je v tomto zmysle regres: široká diskusia o rodine, ktorá má mnoho dimenzií, sa zhrnula na jednu kopu, že si za rodinu alebo proti rodine.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite