Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Antropológ Martin Kanovský: Zažívame návrat k pracovnému modelu, ktorý využívali lovci a zberači

.šimon Jeseňák .rozhovory .rozhovor

Antropológ Martin Kanovský hovorí v rozhovore o tom, koľko ľudia pracovali od éry lovcov a zberačov a koľko sú ochotní pracovať dnes. Kým v minulosti bola práca jasne oddelená od voľného času, dnes sa tieto rozdiely stierajú.

Antropológ Martin Kanovský: Zažívame návrat k pracovnému modelu, ktorý využívali lovci a zberači Boris Németh

pred niekoľkými týždňami som si vypočul podcast Juraja Karpiša s Jurajom Bednárom Zlé peniaze dobrý život. Témou podcastu bola o.i. aj práca a Juraj Bednár spomenul, že lovci a zberači pracovali len niekoľko hodín denne a pracovný týždeň netrval viac ako 10-15 hodín. 

Zhruba to sedí. Prvé výskumy zhrnul Marshall Sahlins, ktorý sa pokúsil odhadnúť, koľko lovci a zberači pracovali týždenne, teda koľko času venovali činnostiam nevyhnutným na obstaranie obživy. Podľa Sahlinsovho odhadu pracovali približne 3 hodiny denne, no bližšie k pravde budú neskoršie výskumy, ktoré hovorili o tom, že títo ľudia pracovali skôr 1,5-2 hodiny nedenne. 

ako bolo možné, že ľudia pracovali tak málo? Nazbierali alebo nalovili dostatok potravín a následne mali „voľno“?

Lov bol vysoko cenený, pretože dokázal zabezpečiť kaloricky bohaté mäso, no lovci len zriedkakedy ulovili dostatok. Všetky spoločnosti lovcov a zberačov, získavali majoritu kalorického príjmu zberom plodov alebo chytaním menších hlodavcov, hmyzu. Lov mamutov, ktorý poznáme z filmov je skôr dielom fikcie. Ulovenie mamuta alebo podobnej zveri sa podarilo len zriedkavo. Úlovok veľkých zvierať bol vzácny, preto stal súčasťou legiend a chvastania sa mužov. 

takže zberači prinášali pre spoločnosť väčší kalorický benefit ako lovci.

Áno, no dôraz sa kladie na lovcov, pretože nie je také zaujímavé rozprávať o tom, že sme chytili zopár myší alebo drobných hlodavcov alebo ako sme zbierali lesné plody. Zaujímavejšie je rozprávanie o tom, že niekto ulovil veľké zviera. Rastliny, plody, menšie hlodavce alebo hmyz boli hlavným zdrojom obživy. Zber, ktorý zabezpečovali predovšetkým ženy a menšie deti, bol pre kalorický príjem celej komunity kľúčový.

zber trval taktiež len približne dve hodiny denne?

Áno. Máme pomerne veľa dokladov o tom, že tento druh obživy fungoval relatívne dobre, keď ľudia obývali väčšie územie, hovoríme teda o územiach ako boli a sú džungle, savany alebo dažďové pralesy. V týchto oblastiach je relatívny dostatok zdrojov, no ľudia museli vedieť, kde tie zdroje nájsť. 

už od raného štádia ľudstva teda prebiehala deľba práce? 

Rozdelenie práce bolo, no pri lovcoch a zberačoch nešlo o striktné vymedzenie pracovných úloh. V niektorých prípadoch staršie deti a ženy pomáhali pri love a vice versa. 

kedy ľudia začali pracovať viac hodín denne?

Zmenilo sa to príchodom poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo bol iný spôsob organizácie času. Život ľudí začal byť cyklický. Ak niekto žil v džungli, kde nie sú sezónne pásma, cyklická sezónna organizácia času nebola potrebná. No poľnohospodárstvo sa vykonáva inak. Ľudia museli viac plánovať, intenzita práce bola vyššia a deľba práce bola vo väčšej miere.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite