aj pod vplyvom pandémie sa začala znovu – už mnohýkrát – objavovať domnienka, že centrálne plánovanie môže fungovať. V istých kruhoch sa z neho dokonca stáva preferovaná metóda, ako riadiť ekonomiku. Prežíva centrálne plánovanie comeback?

Trochu upravím vašu otázku, snaha o centrálne plánovanie nikdy nezmizla zo scény. Ja som sa narodil v roku 1981 v Bulharsku a v čase, keď som odišiel na Západ, nazdával som sa, že všetci na Západe preferujú voľný trh. To v skutočnosti nebola pravda, len moja predstava. Možno teda ide len o väčší comeback snáh o centrálne plánovanie, čo má korene v nedávnej finančnej kríze, no ak sa pozriem na historickú perspektívu, tak snahy o centrálne plánovanie nikdy neutíchli. Po druhej svetovej vojne boli idey plánovanej ekonomiky významné na celom Západe. A éra, keď boli svetovými lídrami ľudia ako Thatcher či Reagan, predstavovala skôr výnimku ako pravidlo.

takže títo politici boli určitou „chybou v matrixe“?

Po stáročia sme boli zvyknutí na to, že sme žili v malých skupinách, ktoré mali svojich šéfov, ktorí zvyšným členom spoločnosti plánovali činnosť. V modernej spoločnosti žijeme len posledných 200 rokov, čo je z evolučného hľadiska krátky interval. Navyše koronakríza nám ukázala, že stále hľadáme bosov: snažíme sa identifikovať niekoho, kto by koronakrízu riadil. Mnoho konšpiračných teórií je postavených na tom, že ľudia sa snažia zistiť kto „ovláda svet“. Aj z tohto dôvodu je plánovanie vrátane toho centrálneho súčasťou ľudskej prirodzenosti. Naopak, dôvera vo voľný trh, horizontálnu výmenu alebo dôvera, že každá výmena je win-win situáciou, protirečí ľudskej intuícii, ktorá nám velí, že predsa všetko musí niekto riadiť. 

Vo väčšine hier alebo športov dokážeme definovať víťaza len na základe toho, že niekto iný prehrá. No až pred 250 rokmi sme si uvedomili, že existuje aj iný typ hier, kde máme víťaza a druhého víťaza. Nie je to však pre našu intuíciu veľmi prirodzené. Tomu, kto o ekonomike nemá takmer žiadne vedomosti, intuícia hovorí, že víťaz môže existovať iba vtedy, ak existuje aj porazený. Zmena myslenia prišla až vtedy, keď si ľudia uvedomili, že nemusia mať nad sebou bosa. Lenže v priebehu evolúcie sme mali vždy vertikálnu spoločnosť, v ktorej bol prítomný bos, takže dnešný náš stav, keď sa bos jasne neoznačuje, veľmi mätie a dokonca desí, lebo sa hlboko ľakáme odlišnej dynamiky, než na akú sme boli zvyknutí.