Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Detský psychiater Šuba: Potrebujeme lekárov, lôžka aj stacionáre

.martin Mojžiš .rozhovory .rozhovor

Na Slovensku máme nedostatok detských psychiatrov, nedostatok akútnych aj doliečovacích lôžok pre detských psychiatrických pacientov, totálny nedostatok detských denných stacionárov. Jediné, čoho je dosť a čoho bude ešte viac, sú deti s psychickými problémami a poruchami. Čo s tým? Odpovedá primár Detskej psychiatrickej kliniky Ján Šuba.

Detský psychiater Šuba: Potrebujeme lekárov, lôžka aj stacionáre Boris Németh

rozhovor s iným lekárom by som asi takto nezačínal, ale v prípade psychiatra mám pocit, že prvá otázka nemôže byť iná. Takže: prečo práve psychiatria?

To je zaujímavá otázka. Podľa mňa totiž práve medzi psychiatrami nájdeme pomerne veľa ľudí, ktorí nie sú úplne jednoznačne medicínsky vyhranení a majú presahy do celkom iných oblastí, napríklad do umenia alebo do vedy. Ja som tiež nepatril medzi tých jasne vyhranených a psychiatria rozhodne nebola mojím pôvodným cieľom. Keď som sa na prvý pokus na medicínu nedostal, zamestnal som sa ako sanitár v Štátnej nemocnici na chirurgii. Vtedy ma oslovila chirurgia a chcel som byť chirurg. Neskôr, počas štúdia, mňa aj niekoľkých mojich kamarátov veľmi zaujali detské popáleniny, s uvedenou témou sme sa dokonca zúčastnili na súťaži ŠVOČ. Po absolvovaní štúdia nakoniec rozhodli pragmatické otázky. Oženil som sa a moja žena mala miesto na Slovenskej akadémii vied, takže som vedel, že chcem zostať v Bratislave. A získať v Bratislave miesto chirurga, na to som mohol zabudnúť. O chirurgické odbory bol veľký záujem, to bolo pre spolužiakov, ktorí mali otcov vo funkciách. Takže som si nakoniec povedal, že skúsim psychiatriu a ten odbor mi učaroval.

vy ste detský psychiater a moja druhá otázka súvisí s tým, že mne osobne to pripadá ako potenciálne veľmi smutný odbor. Takže: prečo práve detská psychiatria?

Nemám pocit, že je to smutný odbor. Isteže, nevieme vyliečiť mnoho porúch, nakoniec, ako aj v ostatnej internej medicíne. Ale aj tam, kde sú poruchy trvalé, vieme byť veľmi nápomocní. A je to nesmierne zaujímavý odbor, podstatne košatejší ako dospelá psychiatria. V detskom veku sa totiž udeje celý neuronálny vývin, výchova a socializácia dieťaťa. Každé obdobie detstva má svoje špecifiká, preto je to oveľa bohatší a pestrejší odbor. V rámci jeho pestrosti sa vyskytujú aj veľmi skoro sa objavujúce neurovývinové poruchy, ktoré do väčšej miery vrodené, čiže viac kódované geneticky, napríklad poruchy autistického spektra. Tam veľké divy nenarobíme a z tohto hľadiska chápem, ak vám to pripadá smutné. Ale čím skôr a čím precíznejšie ich diagnostikujeme, tým viac vieme autistickému dieťaťu a jeho rodine pomôcť. Tieto poruchy vieme rehabilitovať a symptomaticky liečiť. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite