čím sú pre nás pamiatky dôležité?

Sú to pozostatky kultúry ľudí, ktorí tu boli ešte pred naším narodením, dokumenty o ich spôsobe života, hospodárstve, hodnotách, estetickom vnímaní. Stretnutie s nimi zakladá vzťah.

vzťah medzi generáciami?

Áno, dá sa to tak povedať. Keď človek prostredníctvom takejto pamiatky vníma svoje prostredie, krajinu, v ktorej žije, zrazu začína byť „obývaná“, zapĺňať sa príbehmi, obrazmi, postavami. Divák sa stáva citlivejším voči svojmu prostrediu. Keď niekto toto jeho prostredie ohrozí, začne sa angažovať ako občan.

zmenilo sa niečo významne vo veci ochrany pamiatok od roku 1989? Zlepšuje sa náš stav, stagnuje, alebo sa zhoršuje?

Pripúšťam, že keď sa pozeráme na prejavy ľahostajnosti, ničenie pamiatok a podobne, môže sa zdať, že je to len zlé. Vidíme však aj rastúce prejavy záujmu verejnosti, čo sa prejavuje aj v čítanosti článkov venujúcich sa pamiatkam či archeologickým objavom. Zdá sa mi, že občianske aktivity v tejto oblasti silnejú, a to už nielen v Bratislave, ale aj v menších mestách či obciach.

mohli by ste uviesť konkrétny príklad?

Uvediem konkrétny príklad z Holíča a susedných Kopčian. Máme tam  dochovanú  pamiatku stredoeurópskeho významu, bývalý stredoveký vodný hrad neskôr zmenený na cisársku rezidenciu Františka Lotrinského a Márie Terézie. V susedných Kopčanoch stojí veľkomoravský kostolík z 9. storočia, obklopený archeologickými náleziskami, ktoré boli súčasťou tzv. Mikulčicko – kopčianskej aglomerácie pokladanej za jedno z hlavných centier Veľkomoravskej ríše.  S českou stranou sa už viac rokov usilujeme o zápis tohto územia do zoznamu svetového dedičstva Unesco. V tomto hodnotnom území sa vyskytol zámer výstavby logistického centra, ktorý by toto územie deklasoval na okraj industriálnej zóny bez možnosti zmysluplného rozvoja založeného na existujúcich hodnotách nadregionálneho významu.