v rozhovore sa dočítajte aj: 

• čo si myslí o vulgárnom humore v stand-up,
• prečo sa bojí hrať Draculu,
• kedy je človek naozaj smiešny,
• ako zistil, čo nás čaká po smrti.

píše sa o vás ako o hercovi, spevákovi a humoristovi. V ktorej z týchto profesií sa cítite najlepšie?

Všetky tie profesie, ktoré mi prisudzujú, vychádzajú z toho, čo ich autori videli v médiách. Ale zo všetkých spomínaných sa mi najviac páči tá hudobná časť. Som basgitarista a hudba je pre mňa všetkým. Hudba je jediná časť, ktorú profesne beriem vážne a nezľahčujem ju.

v hudbe ste známy skôr jej parodovaním ako vážnou muzikou. 

Celé to vzniklo, keď sme ako divadlo Jána Kopytu robili politický kabaret. Jedného dňa sme stáli pred Štúdiom S, kde sme videli slávneho režiséra Juraja Nvotu, ako ide so starou igelitkou na skúšku. Pozerali sme na neho a hovorili si: „Tento slávny režisér ide s ošumelou igelitkou na skúšku?“ Boli sme z toho v strese. Hovorili sme si, že my chceme byť bohatí a nechceme skončiť ako chudobní herci.

čo ste preto urobili?

Zložili sme našu najslávnejšiu pesničku Dojit. Boli tri hodiny ráno, nahrávali sme pre jedno rádio Silvestra a ja som si povedal, že urobíme aj nejakú žartovnú pesničku. Zavrel som sa do štúdia, vedel som, že Maduar urobil pesničku Do it a mali sme k dispozícii jej inštrumentálnu verziu. Hneď som to zobral a ukázal Kopytovcom, ktorí boli práve v štúdiu a rozhodli sme sa to urobiť. Mravec hneď urobil tú prešmyčku „Dojit“, spravili sme spoločne text a nahrali sme to. Pamätám si, ako sme išli nadránom domov a hovorím jednému členovi skupiny, že je to také divné, lebo my sme vtedy počúvali a hrali len veľmi čiernu hudbu ako funky. Báli sme sa, že z toho bude taký Senzi Senzus.

Lenže svitlo ráno, ja som cestoval z Petržalky autobusom a počúval som, ako šofér autobusu počúva rádio. Tam už išla táto naša skladba tretíkrát a moderátor ju komentoval „na želanie púšťame opäť pesničku Dojit“. Prišiel som do rádia a tam nás už čakal český vydavateľ, ktorý vydával aj Maduar, že to ide hneď vydať a spraviť nám celú platňu. Začali sme to hrávať a zarábať si tým. Urobili sme ďalšie hity a tak vznikla naša najznámejšia hudobná produkcia. Boli sme popri tom zamestnaní v divadlách, ale týmto sme sa reálne živili. No nikdy sme z tých pesničiek nemali pocit, že to je vrchol našej kariéry, robili sme to iba pre peniaze.