Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sociálny podnikateľ Mako: Sociálna ekonomika je nádejou pre zvýšenie slovenského HDP, chýba efektívna podpora štátu

.michal Oláh .rozhovory

Prezidentka Zuzana Čaputová označila jeho sociálne podnikanie na Slovensku za výnimočné. Získal viacero ocenení za jeho rozvoj, minulý rok patril do prvej trojky najlepších zamestnávateľov. Jeden z najznámejších slovenských sociálnych podnikateľov Ivan Mako hovorí o kríze sociálneho podnikania, červených číslach a práčovni WASCO, ktorá perie aj pre prezidentský palác.

Sociálny podnikateľ Mako: Sociálna ekonomika je nádejou pre zvýšenie slovenského HDP, chýba efektívna podpora štátu Ctibor Bachratý Získanie ocenenia Lúč z tmy.

v rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo štát podľa Maka na sociálne podniky kašle,
  • v čom je tento typ podnikania pre Slovensko kľúčový,
  • ako sociálna ekonomika reaguje na nástup nových technológií,
  • prečo je sociálne podnikanie na Slovensku v hlbokej kríze.

vaša práčovňa je držiteľom niekoľkých medzinárodných ocenení za rozvoj sociálnej ekonomiky. V akom stave je slovenská sociálna ekonomika v druhom roku pandémie?  

V mimoriadne krízovom, hlavne z pohľadu udržania si našich stálych zákazníkov. Poodpadávali nám hotely, úvery však musíme platiť ďalej. Máme všetko na úver – autá aj technológie. V predchádzajúcom období prvej a druhej vlny pandémie sme sa snažili s ministerstvom vstupovať do diskusie ako Asociácia subjektov sociálnej ekonomiky a rozprávať o návrhoch, ktoré by sociálnym podnikom pomohli. Zbytočne. Myslím si, nepatríme medzi priority ministerstva práce. A to napriek tomu, že sociálna ekonomika dnes zamestnáva na Slovensku vyše štyritisíc ľudí. Nie sú to pritom ľudia, ktorí si nájdu prácu zo dňa na deň, nemajú mentálne či fyzické predpoklady nájsť si prácu inde. Ide hlavne o zdravotne postihnutých ľudí alebo ľudí s nízkym vzdelaním, v zlej životnej situácii, ako napríklad ženy po materskej alebo ľudia, ktorí sú prepustení z väzenia. 

To sú najrizikovejšie skupiny. Vyzerá to tak, že ich zamestnanosť v súčasnosti nie je jednou z najdôležitejších priorít štátu. Aj preto sa vracajú do sociálneho systému, kde žijú v závislosti od štátnej sociálnej podpory. Na druhej strane tu máme systém sociálnej ekonomiky, ktorý bráni veľkej skupine ľudí, aby spadla do priepasti chudoby a sociálnej odkázanosti. Sociálna ekonomika je sieť, ktorá pomáha ľuďom, aby sa neocitli na úradoch práce a tiež zdravotne postihnutým, aby vďaka práci, socializácii a zmysluplnosti života ľahšie zvládali svoj zlý zdravotný stav. Štát by mal výraznejšie vnímať, že vďaka sociálnej ekonomike títo ľudia vytvárajú pre štát hodnoty na lokálnej úrovni, zvyšujú HDP a nie sú pre spoločnosť ekonomickou príťažou. Štát pritom zavedením sociálnej ekonomiky vytvoril veľmi dobrý nástroj na znižovanie generačnej chudoby. Slovensko ukázalo, že je štát, ktorý patrí do 21. storočia a mali by sme pokračovať v obnove jednoduchého, efektívneho systému podpory tvorby zmysluplných pracovných miest.

Návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej v sociálnom podniku WASCO. Archív Ivana MakaNávšteva prezidentky Zuzany Čaputovej v sociálnom podniku WASCO.

čo si vlastne máme pod sociálnou ekonomikou predstaviť? 

Sociálna ekonomika má dva základné aspekty. Jeden je klasický – podnikateľský, adaptovať sa do normálneho podnikateľského prostredia, takže musíte byť konkurencieschopný s firmami, ktorých  zamestnanci sú bez hendikepu, aby ste mohli normálne fungovať ako bežná firma. Lenže vaši zamestnanci sa veľmi ťažko dostávajú do štandardného procesu fungovania z hľadiska zdravotného alebo z hľadiska nízkej kvalifikácie, alebo sú to ľudia bez akýchkoľvek skúseností s prácou. O to je to ťažšie. Podnikateľ si vezme úver, ide do rizika, ale aj sociálny podnikateľ ide do rizika a ešte aj znáša oveľa tvrdšie následky. Sociálny podnik a sociálne podnikanie nikdy nie je jeho ako pri bežnej firme. Je to skupinové podnikanie viacerých zúčastnených ľudí, ktorého negatívne následky znáša iba štatutár, ktorý nesie celú zodpovednosť za takéto podnikanie. Výhodou je, že sú tieto pracovné miesta sčasti dotované, vo výške v priemere 50 % mzdy zamestnanca. 

to je celkom dobrý motivačný stimul.

Je to dosť. Keď chcete klasicky podnikať, vezmete si úver, máte napríklad odložené peniaze, idete do toho sám alebo s rodinou, nič vás nezaväzuje a nezväzuje. Ale pri sociálnom podniku máte určité podmienky, ktoré musíte spĺňať. Žiadna banka vám nedá úver len tak, len preto, že ste sociálny podnik. V prvom rade musíte mať nejakú stabilitu ako podnikateľ a banky skúmajú, či ste vôbec vierohodná firma, ktorá má obraty a pod. Avšak v začiatkoch sociálneho podnikania je to veľmi ťažké. Štát aj EÚ pritom ponúkajú sociálnym podnikom investičnú pomoc, je tam na to určených niekoľko miliónov eur. Lenže nie sú jasné podmienky a procesy, ako sa k tým peniazom dostať. Zo 400 slovenských sociálnych podnikov čerpá preto túto pomoc len asi desiatka.  

aké ďalšie štátne stimuly dostávate okrem refundácie polovice mzdy?

V zákone sú pomenované ďalšie možné podporné mechanizmy. Napríklad, keď zamestnáš zdravotne postihnutého človeka, môžeš dostať príspevok na vytvorenie jeho pracovného miesta až do nejakých 2500 eur, ale tá technológia musí byť spojená iba s tým konkrétnym človekom. To je, samozrejme, v praxi nereálne. Ak máme na prevádzke nejaké zariadenie, ono nemôže slúžiť len pre jedného človeka, keď je súčasťou výrobného postupu. Tieto financie sa preto vôbec nečerpajú. Bojíme sa, lebo ak príde na kontrolu vládny audit, môžu mi to zosobniť. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite