v článku sa dočítate aj o tom:
- čo si myslí o Matovičovej daňovej reforme a jej dôsledkoch,
- ako by mala vláda presadzovať reformy,
- čo momentálne chýba v konaní vlády,
- ako by sa malo zmeniť riadenie štátu,
- čo odkryla pandémia vo fungovaní vlády.
igor Matovič s veľkou pompou ohlásil daňovú revolúciu. Táto revolúcia bude znamenať, že si nielen nebudeme plniť záväzky voči NATO, ak sa táto situácia zhorší, ale okrem toho plánuje Igor Matovič prísť k finančným prostriedkom na úkor miest a obcí, ktorým nebudú finančné prostriedky narastať tak, ako rástli doteraz. Buď ich úplne zastaví alebo budú rásť len minimálne. Obhajuje to tým, že mestám a obciam sa doteraz zvyšovali zisky pomerne rýchlo. Čo by ste mu na to povedali?
Mrzí ma, že vládna koalícia nechápe, aký systém verejnej správy riadi, na základe čoho je tento systém postavený a ako funguje táto krajina. Po dvoch rokoch mali vystúpiť s tou najkľúčovejšou reformou, a to reformou verejnej správy. Navyše, akákoľvek zásadná reforma sa nerobí za zatvorenými dverami. Som zmätený zo spôsobu, akým Igor Matovič reformu predstavil.
z čoho ste zmätený? Igora Matoviča nepoznáme ani deň, ani týždeň, ani rok.
Z toho, že ani po dvoch rokoch nepochopil, že riadiť štát je zodpovednejšia a ťažšia úloha. Igor Matovič zjavne preferuje centralistický princíp; ja viem najlepšie, čo robiť, ako to odprezentovať a ako to aj presadiť. Očakávať, že avizovaná reforma začne platiť už v roku 2022, no predstaviť ju až koncom novembra 2021 ma presviedča o tom, že táto vláda má mimoriadne centralistické videnie sveta. V minulosti by mi nenapadlo, že OĽaNO či dokonca SaS sú tak strašne autoritárski a centralistickí.
keď som pred niekoľkými týždňami telefonoval s predsedom finančného výboru Mariánom Viskupičom, tak i on sa informácie o daňovej reforme dozvedal z médií.
Myslím si, že takto funguje v mnohých prípadoch napríklad Viktor Orbán či Putin. V demokratickej krajine sú reformy prijímané konsenzom. Ja uvádzam ako príklad Merkelovú, ako sa majú presadzovať reformy – ona si pred prijatím zásadných rozhodnutí sadla s predsedami spolkových vlád alebo s kľúčovými partnermi a verejne s nimi diskutovala. To, čo sa tu deje, nemá s demokraciou nič spoločné.
centralisticko-etatisticky však zjavne uvažujú i mnohí údajne konzervatívni politici.
Áno, u nich je to mimoriadne prekvapivý posun, ktorý ma prekvapuje a znepokojuje, pretože základom občianskej konzervatívnej alebo kresťansko-demokratickej politiky je princíp subsidiarity.
neznamená to teda, že sa na konzervatívcov iba hrajú?
Vládnu nám strany, ktoré sú skôr výsledkom marketingu ako hodnotovej politiky. Potvrdzujú sa slová Michala Vašečku či niektorých novinárov, že sú to marketingové produkty postavené na lídroch, ktorí rozhodujú o tejto krajine. Ukázalo sa, že napríklad Milan Krajniak nie je typický kresťanský demokrat či konzervatívec. On je etatista. Vždy som ho vnímal ako pravicového politika, zo začiatku liberála, ktorý sa časom stal veriacim človekom. No nikdy by som si nepomyslel, že štát bude preňho viac ako napríklad sloboda jednotlivca alebo že bude veriť, že štát sa o všetko postará.
„Matovič nastaví daňovú reformu, ktorá je celkom sympatická, no je v zle fungujúcom systéme. A v takom systéme to bude aj zle fungovať.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.