Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo dražejú energie? Odpovedá odborník na energetiku Karel Hirman

.juraj Petrovič .rozhovory

Máme pred zimou, nemáme dosť plynu, cítime sa vydaní napospas Gazpromu a Putinovi. Alebo je v tom ešte niečo? Aké problémy sme zdedili a ktoré si vyrábame sami, vysvetľuje pre .týždeň odborník na energetiku Karel Hirman.

Prečo dražejú energie? Odpovedá odborník na energetiku Karel Hirman ARCHÍV KARLA HIRMANA

ceny elektriny, zemného plynu, ale aj ostatných energetických médií v posledných mesiacoch dramaticky stúpajú. Prečo sa to deje a prečo práve teraz? 

Karel Hirman: Zbehlo sa niekoľko neočakávaných faktorov – tzv. ideálna búrka. Prvý, zásadný, je postcovidová doba, prudké oživenie ekonomiky po prudkom ochladení v minulom roku. Stúpajú ceny všetkého, tovaru, služieb. Energie nemôžu byť výnimka, veď sú krvou ekonomiky. Ďalší faktor je inflačný, spojený aj s tým, že centrálne banky pumpujú do ekonomík od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 kvantá lacných peňazí. Potom sú špecifické javy priamo spojené s energiami, ktoré nemajú súvislosť s tovarmi, službami.

ktoré máte na mysli?

Mali sme po teplých zimách štandardnú zimu a jar bola extrémne studená. Preto nám prudko narástli odbery energií vrátane zemného plynu, jeho spotreba na Slovensku bola o vyše 40 percent vyššia než bývala v tomto období za posledných niekoľko desiatok rokov. Takže sa nám vyprázdnili zásobníky plynu, ktoré po predošlých zimách ostali plné. Na konci vykurovacieho obdobia, v polovici mája, ostali zásobníky takmer prázdne.

aj spotreba elektriny bola vyššia?

V mnohých kútoch Európy boli horúčavy, a to tlačilo na spotrebu elektrickej energie na chladenie. Plus v lete menej fúkalo, veterné parky vyprodukovali výrazne menej energie, ako je štandard za minulé roky. Keďže dopyt po elektrickej energii išiel hore, výpadok nahrádzali fosílne zdroje na uhlie a zemný plyn. No uhoľných blokov je v dôsledku ekologických opatrení v Európe výrazne menej. Pripojili sa plynové bloky, takže prázdne zásobníky sa plnili pomalšie a hlavne stúpol ešte viac dopyt, lebo plyn išiel rovno na výrobu elektrickej energie.

tieto faktory sa nedali zvládnuť?

Dali by sa, ale ten istý problém má aj Ázia. Ukázalo sa, že máme ťažkosti so zásobovaním plynom. Jednak dodávky skvapalneného plynu, tzv. LNG, išli k nám do Európy menej v porovnaní s minulými rokmi. Tankery sa presunuli viac na Áziu, ktorá mala ten istý problém ako Európa. Ázia funguje primárne na skvapalnenom plyne a Čína, Južná Kórea, Taiwan a ďalšie ďalekovýchodné vyspelé ekonomiky brali LNG vo väčšom objeme. To zvýšilo cenu a Európa sa musela prispôsobiť. Do toho všetkého nám v Európe, hlavne od augusta, začali citeľne klesať dodávky cez tranzitné plynovody z Ruska od spoločnosti Gazprom v porovnaní s rokmi 2018 – 2019. Minulý rok bol pre dosah pandémie nezvyklý, preto porovnania s ním nie sú korektné. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite