v článku sa okrem iného dočítate aj: 

• aké sú motívy pápežovej cesty na Slovensko,
• ako chápe Boha František,
• ktoré mediálne označenia pápeža sú zavádzajúce,
• čo si myslí o Poľsku a Maďarsku,
• či má pápež „svoju víziu“ o budúcnosti cirkvi.

po oznámení plánovanej návštevy pápeža Františka na Slovensku sa veľa uvažovalo o motívoch tejto cesty. Ide po Iraku len o jeho druhú niekoľkodňovú zahraničnú návštevu počas pandémie. Viete alebo tušíte z pozície vášho postavenia arcibiskupa s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami vo Vatikáne, prečo si vybral práve Slovensko? 

Akákoľvek moja odpoveď na túto otázku by sa pohybovala na úrovni osobných špekulácií alebo dohadov. Mimo špekulácií je však nedávna správa, ktorú cituje aj TASR. „Na programe je Slovensko, potom Cyprus, Grécko a Malta,“ uviedol František 1. septembra v rozhovore pre španielsku rozhlasovú stanicu COPE, pričom zopakoval svoju túžbu navštíviť malé európske krajiny. 

neprekvapuje vás malý záujem o stretnutie s pápežom? Týždeň pred jeho príchodom sa registrovalo len asi 10 % ľudí z celkovej možnej kapacity veriacich. Vysvetľujete si to pandémiou, prvotnou podmienkou očkovania alebo aj nepochopením či odmietaním „juhoamerickej spirituality“ tohto argentínskeho pápeža?

Začal by som od konca vašej  otázky. Neviem presne, čo by mal označovať termín „juhoamerická spiritualita argentínskeho pápeža“. Predpokladám, že tento termín nie je známy ani drvivej väčšine katolíkov na Slovensku. Cirkev má už takmer dve tisícročia pápežov, ktorí sú pápežmi, pretože sú rímskymi biskupmi. Nie sú teda ani argentínskymi, ani poľskými, ani nemeckými, ani talianskymi pápežmi. Áno, pápežom môže byť Talian, Poliak, Nemec či  príslušník akéhokoľvek národa. Áno, tentoraz Argentínec a áno, každý pápež ostáva vo svojom úrade aj naďalej sám sebou, teda osobou so svojou povahou, nábožnosťou, citlivosťou, skúsenosťami atď. Nemyslím si však, že bežný slovenský katolík vníma pápeža ako predstaviteľa nejakej národnej či kontinentálnej „juhoamerickej“ spirituality. Do našich sŕdc sa zapísal Ján XXIII., ale nie preto, že by bol nositeľom talianskej spirituality, tešili sme sa z návštev Jána Pavla II., ale nehovorili sme o ňom ako o nositeľovi poľskej spirituality, túžili sme po návšteve Benedikta XVI., ale nie preto, že by sme v ňom videli predstaviteľa nemeckej spirituality – a preto aj teraz by som bol veľmi opatrný pri zavádzaní termínu juhoamerickej spirituality, najmä v súvislosti s jej prípadným pochopením či nepochopením.

Uvidíme, ako sa nakoniec návštevnosť vyvinie, ale predbežné nižšie čísla si vysvetľujem ako súhru viacerých faktorov, teda aj tých, ktoré uvádzate. Rozdelil by som ich do piatich bodov: 

Po prvé, kritérium zaočkovanosti ako podmienka účasti na pápežskej návšteve, pri súčasnom percentuálnom stave zaočkovanosti, odstavilo väčšinu obyvateľov Slovenska od takejto možnosti. Súčasne aj u mnohých zaočkovaných vyvolalo akúsi podvedomú nevôľu a protest. Nízka očkovanosť má zaiste viacero faktorov, ale tie tu teraz nebudem rozoberať. Na to sú iní a kompetentnejší. Po druhé, elektronická registrácia je pre mnohých, zvlášť starších ľudí, ešte stále akýsi cudzí element, s ktorým neradi narábajú, keď nemusia. Videli sme to aj pri sčítaní obyvateľstva. Po tretie, pri mladých ľuďoch, pre ktorých je primárne určené stretnutie v Košiciach, bola otázka vhodnosti ich očkovania otvorená relatívne len nedávno, keďže dlhé mesiace sa preferovalo očkovanie rizikových skupín, takže mnohí mladí, ktorí by sa možno zúčastnili stretnutia s pápežom, nie sú zaočkovaní aj z týchto dôvodov.