dôvod príchodu pápeža Františka na Slovensko nepoznáme, je akoby zahalený tajomstvom, keďže v čase pandémie ide len o jeho druhú niekoľkodňovú pastoračnú návštevu po Iraku, ktorej motív bol jasný. Prečo si podľa vás vybral František práve Slovensko?

Nepatrí sa špekulovať. Uvidíme. Ak si všímame rozhovory cirkevných predstaviteľov v médiách, tvária sa, že nepoznajú dôvod. Vraj pápež rád prekvapuje... V poslednom pastierskom liste biskupi motiváciu návštevy nešpecifikovali, iba uviedli, že úloha nástupcu apoštola Petra je posilňovať bratov a sestry vo viere. Isté je, že pápež František na rozdiel od Jána Pavla II. chodí na návštevy menej, a ak chodí, tak do problémových, až krízových oblastí sveta. 

Podľa môjho názoru a na základe niektorých udalostí a podnetov možno predpokladať, že František môže vnímať stredovýchodnú postkomunistickú Európu aj z aspektu cirkevných pomerov ako problémovú. V porovnaní s Irakom sme v pokoji, ale aj my sme problémový kút sveta – politicky aj kultúrne. Cirkev napriek sebavedomiu po prevrate v roku 1989, že bude váženým kultúrnym a spoločenským činiteľom aj pre sekulárnu spoločnosť, nenapomáha kultiváciu spoločnosti, nestavia mosty medzi ľuďmi, nepomáha prekonávať rozpory a problémy. Musíme si priznať, že nám to nejde a cirkev stráca v spoločnosti podporu.

bolo by prekvapivé, ak by pápež, zastupujúci 1,3-miliardové náboženstvo, poznal cirkevné pomery na Slovensku a zaujímal sa o ne natoľko, aby boli dôvodom jeho návštevy. Aké konkrétne problémy ho sem mohli zaviesť?   

Slovensko je súčasťou celosvetových premien. Pápež František bol zvolený za pápeža po tom, ako sa Benedikt XVI. vzdal, a to nielen zo zdravotných dôvodov. Benedikt bol akademik, ale aj pokorný človek. Čím bol starší, tým bol opatrnejší a uzavretejší. Aj keď prežil posledné roky s Jánom Pavlom II., nezdieľal jeho duchovný postoj, že „z kríža sa neschádza“. Vnímal, že nahromadené problémy nevládze riešiť. Podstatné je, že celosvetovo bola katolícka cirkev na konci pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. vnímaná ako cirkev nachádzajúca sa v hlbokej kríze. Napriek snahe sa stáva čoraz odcudzenejšou od západnej postmodernej spoločnosti, ktorá dominuje vo svete. Priepasť medzi spoločnosťou a cirkvou sa zväčšuje aj na Slovensku, kde sa myslelo, že si udržíme kresťanskú tradíciu. Okrem Európy a Severnej Ameriky je tu tretí svet: Latinská Amerika, Ázia, Afrika, kde za posledných 30 rokov milióny ľudí prešlo do evangelikálnych cirkví, pseudocirkví a siekt. 

navyše sa zverejnili morálne škandály, ktoré katolíckej cirkvi ubrali na dôveryhodnosti. Hoci tých prípadov nie štatisticky až tak veľa, ako sa navonok zdá, cirkev sa rada prezentuje ako morálna autorita a kazateľka morálky, preto je každý jeden prípad oprávnene veľkým škandálom.  

Pre kňazov a biskupov, ktorí majú reprezentovať Krista, bolo by aj päť prípadov veľa. Za posledné desaťročia bolo toľko problémov, že ten model dvojakej cirkvi, deliacej sa na klerikov a laikov, už nefunguje. Boli si toho vedomí aj kardináli, ktorí volili Bergoglia za pápeža. Hľadali niekoho, kto to rozbehne a vyvetrá vo vedení cirkvi. František krátko po svojom nástupe vydal dokument – Evangelii gaudium ako program pre cirkev 21. storočia, a to je už problém cirkvi na