Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri otázky na psychiatra Jozefa Hašta o smútení v pandémii

.michal Oláh .rozhovory

Vyše dvanásťtisíc obetí pandémie zanechalo na Slovensku tisíce pozostalých neraz ustrnutých v smútku a beznádeji po strate blízkeho človeka. Psychiater Jozef Hašto hovorí, v čom je smútenie v tejto dobe iné, ako sa s ním vyrovnať a čím vyplniť prázdny priestor.

Tri otázky na psychiatra Jozefa Hašta o smútení v pandémii BORIS NĚMETH

je v niečom smútenie za obeťami celosvetovej pandémie iné, ako pri úmrtiach na iné príčiny, ako napríklad zlyhania srdca alebo onkologické ochorenia? Prežíva blízka rodina stratu manžela, otca, matky či iného príbuzného na covid-19 inak?

Problém je, ak kvôli infekcii a karanténnym opatreniam pri hospitalizácii nemohli mať osobný blízky kontakt s ťažko chorým, a neskôr ho nemohli vidieť či dotknúť sa ho ani po jeho úmrtí a takto sa s ním rozlúčiť. A situáciu môžu komplikovať aj strachy z infekcie, fantázie o tom, ako došlo k infekcii, iracionálne pocity viny za vlastné prežitie, prípadne hnev na strateného, že nebol dosť opatrný, hnev na zdravotný systém, že sa mu možno nedostalo dosť dobrej pomoci. Čiže tu môžu pôsobiť dosť rôznorodé obsahy a pohnútky.

ako sa čo najlepšie vyrovnať s náhlou stratou blízkeho človeka, ktorý sa stal obeťou pandémie? Čo je pri prekonávaní smútku najefektívnejšie? 

Vyrovnávanie sa so smrťou blízkeho človeka je takmer vždy náročný a dlhodobejší proces. Pred desaťročiami prevažoval aj medzi mnohými odborníkmi názor, že normálny proces smútenia prebehne obvykle za šesť týždňov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite