v rozhovore sa dočítate:

• či je správne do ekonomiky nalievať dobré aj zlé peniaze,
• či si štátnu pomoc naozaj zaslúžia všetky podniky,
• ako sa cíti vo vláde, ktorá presadzuje opačné kroky, ktoré celý život zastával,
• kedy sa dočkáme konsolidácie verejných financií a kedy sa vrátia do slovníka vlády slová ako privatizácia či liberalizácia.

v relácii .pod Lampou ste minulý rok spomínali tri morové rany. Prvou bolo vypnutie ekonomiky, ktoré trvá dodnes. Aké dôsledky to má?

Ak by sa neudialo nič okrem vypnutia ekonomiky, už by sme dôsledky videli. Vypnutie ekonomiky okrem poklesu HDP znamená aj vyššiu nezamestnanosť a vyšší počet bankrotov, čo podľa základných ukazovateľov za rok 2020 nenastalo. Nezamestnanosť sa zvýšila „len“ o dve percentá a pokiaľ ide o živnosti, o niečo viac ich vzniklo, než zaniklo. Najväčšia záhada z hľadiska dynamiky podnikovej demografie sú však právnické osoby. Kríza by logicky mala spôsobiť, že budeme mať viac zaniknutých firiem, ale v roku 2020 ich zaniklo približne 4 000, ale vzniklo viac ako 19 000. 

prečo to tak je?

Sú dve vysvetlenia. Jedno je, že priame dôsledky vypnutia ekonomiky oddialili pomoc štátu firmám na udržanie zamestnanosti a ďalšie opatrenia ako odklady splátok daní, úverov, atď. Štát firmy vypol, ale zároveň ich finančne udržiaval prostriedkami z verejných zdrojov a nemuseli prepúšťať ani skrachovať. Druhú teóriu som si pomenoval „ekonomické cunami“. Keď pod morom nastane zemetrasenie, najprv sa dlho nič nedeje a až po niekoľkých hodinách prídu prílivové vlny. Vysoká nezamestnanosť a krachy firiem nenastúpili, pretože štát udržiaval firmy pri živote a pretože ekonomický otras, ktorý nastal v marci minulého roka, sa prejaví s časovým posunom a môže sa to stať práve tento rok a nadobudnúť podobu cunami vĺn bankrotov. Pravdepodobnosť môže výrazne narastať s reštriktívnym nastavením boja proti pandémii.