Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Alexander Vondra: Stráca sa priestor pre stredovú politiku

.marína Gálisová .rozhovory .politika

Amerika je strašne polarizovaná, hovorí Alexander Vondra, bývalý veľvyslanec Českej republiky v Spojených štátoch Amerických. Donald Trump je symptómom tohto stavu. Svojím deštrukčným správaním pochoval aj to, čo sa mu počas prezidentovania podarilo.

Alexander Vondra: Stráca sa priestor pre stredovú politiku BORIS NÉMETH

 v rozhovore sa dočítate:

  • kde vidí súčasného stavu spoločnosti v USA,
  • ako hodnotí prezidentovanie Donalda Trumpa,
  • či už Trump definitívne v politike skončil,
  • aký bude Joe Biden prezident,
  • aký vplyv má na Demokratov radikálna ľavica a čo bude s Republikánmi.

pre nás, ktorí považujeme USA za jednu z kolísok demokracie, je pohľad na ich posledné týždne bolestný. Čo si o tom vývoji myslíte?

Je to dôsledok hlbokej polarizácie americkej spoločnosti a jej meniaceho sa charakteru, najmä z hľadiska demografie. Donald Trump teda podľa môjho názoru nie je príčinou, len odrazom a aj to, čo sa okolo neho deje, je skôr odrazom tej situácie, ktorá má viac chronický charakter.

kde vidíte korene tejto situácie?

Hrá tam rolu hlboké rozdelenie americkej spoločnosti. Na rozdiel od 90. rokov, keď dominovala centristická politika, keď politiku určoval zápas o stred, vidíme v poslednej dekáde opačný trend. Zľava veľký nástup progresivistických, veľmi radikálnych tendencií, čo vyvoláva paniku v tej časti populácie, ktorá na to nie je mentálne pripravená alebo to jednoducho odmieta. To je jeden fenomén – že tak narastajú radikálne pohľady aj na jednej, aj na druhej strane. Druhý faktor vidím v meniacej sa tvári Ameriky, najmä v dôsledku demografických zmien.

ako to myslíte?

Amerika bola vždy imigrantská spoločnosť, kde fungoval efekt melting pot, efekt taviaceho kotlíka. Vďaka tomu mala schopnosť všetky prúdy, ktoré prichádzali z rôznych národov, spájať do jedného Američana. Až do nejakých tých 50. a 60. rokov bola prevažná väčšina imigrantov z európskeho kultúrneho okruhu. No posledné dekády pribúda imigrácia najskôr z Ázie, potom z latinskoamerickej časti. A to, samozrejme, americkú spoločnosť premieňa. Melting pot zároveň už tak nefunguje, a to navodzuje mnoho otázok a tie otázky si kladú ľudia, ktorí boli na nejakú Ameriku zvyknutí, a teraz majú obavy, že budúcnosť je iná, než na akú boli pripravení.

lenže Donald Trump získal značné percento hispánskych hlasov a takisto pomerne dosť černošských hlasov. Tie deliace čiary teda musia bežať ešte niekde inde ako po etnických líniách?

Áno, to máte pravdu, pretože tie deliace čiary vedú aj naprieč tými, povedzme, etnickými skupinami. Trump má veľkú podporu v hispánskej komunite aj v týchto posledných voľbách. Má to podľa mňa tri dôvody. Jednak tá časť Hispáncov, ktorá v USA už dlhšie žije, má vďaka katolicizmu konzervatívnejší pohľad na svet a odmieta najmä ateisticky vedené snahy o spoločenské zmeny. Po druhé, na trhu práce majú Hispánci už pracovné uplatnenie a teraz, keď prichádzajú ďalšie masívnejšie vlny, hoci aj z rovnakého kultúrneho okruhu, Strednej a Južnej Ameriky, vidia v nich konkurenciu na trhu.

Hoci sú teda aj Hispánci pôvodne imigranti, majú záujem na tom, aby imigrácia, ak má pokračovať, určite nebola ilegálna a aby im nekomplikovala život na trhu práce. A potom je tam ešte tretí špecifický dôvod, najmä na Floride, kde je veľa hispánskych voličov a kde Trumpova tvrdá protikomunistická rétorika viedla k tomu, že väčšina týchto ľudí dala prednosť Trumpovi pred Hillary Clintonovou alebo Bidenom. Obávajú sa totiž, a to právom, že títo politici by pokračovali v stopách Baracka Obamu a začali by s Castrom alebo jeho dedičmi spolupracovať. To je pre kubánsku exilovú komunitu na Floride a inde v USA neprijateľné.

„Medzi Trumpovými skalnými je množstvo normálnych Američanov z nižšej strednej triedy, sú to ľudia, ktorí cítia neistotu v súvislosti s globalizáciou.

niektoré idey, ktorých sa Trump chytil, sú legitímne, ale spôsob, ktorým ich prezentoval, priniesol deštruktívnu dávku hrubosti. Aký to má efekt na americkú politickú scénu a celú spoločnosť?

Ja som vlani napísal článok, ktorý hodnotil Trumpovo prezidentstvo a prirovnal som to metaforicky k známkovaniu krasokorčuľovania. Umelecký dojem bol príšerný, tá hrubosť, neslušnosť, nevychovanosť, to bolo hrozné. Ale obsah tej politiky aj konkrétne výsledky, čiže ak hodnotíme športový výkon, boli lepšie, než väčšina ľudí – aj vrátane mňa – očakávala. Tie štyri roky predtým som vyslovoval obavy, že Trump tým svojím obchodníckym štýlom politiky môže predstavovať riziko, že predá naše bezpečnostné záujmy, záujmy strednej a východnej Európy Rusom, ak od nich dostane lepšiu ponuku.

to sa nestalo?

Nie, nestalo. Ba mnohé jeho výsledky v zahraničnej politike zatienili počínanie aj jeho predchodcov, napríklad na Blízkom východe mierové dohody Izraela s arabskými štátmi. Aj tá tvrdšia politika voči Iránu a Číne bola dobrá voľba. V rámci NATO síce často hovoril slová, ktoré ohľadne budúcnosti Aliancie ľakali, ale konečne donútil európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu, a tým sa začal odstraňovať ten chronický rozpor, ktorý bol v Aliancii dávno pred nástupom Trumpa. Ukazuje sa, že aj v zahraničnej politike občas treba dupnúť. A pokiaľ ide o domácu politiku, tam obmedzil ilegálne prisťahovalectvo, znížením daní pomohol americkému rastu. Nebyť koronavírusovej pandémie, ktorú nezvládol, asi by tie voľby skôr vyhral, pretože hoci umelecký dojem bol otrasný, ľudia aj tak sledujú najmä výsledky v peňaženkách a v pocite vlastného bezpečia.

žiaľ, vystupoval takým spôsobom, že bolo čoraz ťažšie hájiť aj jeho legitímne postupy. Práve to je strašný odkaz pre budúcich politikov.

Máte úplnú pravdu, ten  štýl, ktorý používal, je pre politika nevhodný a pre kultiváciu politiky neprijateľný. Mal som za svoj život možnosť osobne sa stretnúť so všetkými prezidentmi od Geralda Forda a Ronalda Reagana, dokonca aj s Jimmym Carterom, to už síce neboli vo funkcii, ale stretol som sa s nimi ako s exprezidentmi. Mal som možnosť veľakrát hovoriť s oboma Bushovcami, s Clintonom, s Obamom. A musím povedať, že všetci títo ľudia, aj keď niektorí boli odo mňa názorovo veľmi odlišní, mali jedno spoločné: boli to slušní, vychovaní ľudia, s ktorými bola radosť komunikovať a stretávať sa.

s Donaldom Trumpom ste boli tiež?

Ak nepočítam, že sme sa bleskovo, letmo stretli ešte v dobe, keď bol v biznise, tak som s ním nikdy nebol a ľudsky mi to ani nechýba. Lebo on ozaj nie je typ človeka, s ktorým by som ja chodil rád na kávu či na pivo. Som presvedčený, že k politickej reprezentácii patria nejaké elementárne cnosti, ktoré má človek zastávať a nielen sa k nim hlásiť, ale aj sa podľa nich správať, a to Trump istotne nespĺňal.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite