Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Analytik Smatana: Kto môže za tisícky mŕtvych?

.štefan Hríb .rozhovory .rozhovor

Čo ukazoval premiér Igor Matovič, keď na tlačovej konferencii predviedol graf a úmrtia, z ktorých obvinil Richarda Sulíka? Čo stojí za jeho presadzovaním plošného testovania? Odpovedá analytik Martin Smatana.

Analytik Smatana: Kto môže za tisícky mŕtvych? BORIS NÉMETH

v rozhovore sa dočítate:

  • aký mal pocit z tlačovky premiéra, kde ukazoval svoj rozporuplný graf,
  • v čom nemal pravdu Igor Matovič a v čom bol graf zavádzajúci,
  • prečo sa vyvíja pandémia tak, ako sa vyvíja,
  • či je realistické robiť plošné testovanie za súčasných podmienok týždeň čo týždeň.

minulý pondelok sme všetci šokovane sledovali tlačovú besedu predsedu vlády, na ktorej Slovensku ukázal graf, z ktorého vyvodil, že po prvé, minister hospodárstva Sulík je zodpovedný za 4 000 úmrtí, a po druhé, že keby sme robili celoplošné testovanie tak, ako to chcel predseda vlády, nič také by sa nestalo. Váš pocit z tej tlačovej besedy bol aký?

Prvý bol, že som práve pochopil, prečo Facebook a Twitter blokol sociálne účty prezidenta Trumpa v USA. Lebo to, čo má náš pán premiér k dispozícii, je dar obrovskej mediálnej pozornosti, na ktorej môže stavať. A vtedy to využil, aby skreslil informácie, aby osočoval. Namiesto toho, aby nás povzbudil počas posledných ťažkých týždňov pred očkovaním, sme počuli, kto môže za úmrtia, kto je zlý a potom klamstvá, ktoré vychádzajú z jedného grafu. Ten graf síce tvrdí čiastočne to, čo pán premiér vraví, ale počas pandémie sme opakovane videli, že v detailoch sa skrýva pravda a ak sa tie detaily ignorujú, potom sa robia zlé rozhodnutia.

čo bolo na tom grafe?

Graf zobrazuje priemerný počet nakazených za 7 dní, od prvého októbra s predikciou do konca marca. Graf následne ilustruje, ako sa krivka hýbala v čase na základe toho, ako sa menili opatrenia a hlavne ako sa realizovalo plošné testovanie, ktoré bolo počas víkendu 31. 10. a 1. 11. Premiérov argument bol, že najlepšie opatrenie, ktoré existuje, je plošné testovanie a vinou toho, že sa nekúpili testy a nespravili sme ho, zbytočne zomrie 4 300 ľudí. Bol z toho obvinený pán Sulík a záver bol: preto teraz musíme plošne testovať každý týždeň, až kým nebude prevalencia 0,5 %.

keď sa na to pozerá nezainteresovaný človek, tak si hovorí: dobre, keď rástol počet infikovaných, po plošnom testovaní klesol a neskôr začal opäť rásť, tak keď zopakujeme to isté, tak to bude opäť klesať. V čom to nie je pravda?

Presne v tých detailoch a v tom, že sa zabudli viaceré kľúčové fakty, ktoré by som rád vysvetlil. Graf sa začína 1. októbra, ale kľúčové je povedať, čo sa dialo predtým. 11. augusta sa schválil nový pandemický plán. Dňa 26. augusta ministerstvo zverejnilo svoj semafor, automat, ktorý mal 3 farby. K 1. septembru sa sprísnili opatrenia, keďže sa čakalo, že sa deti vrátia do škôl a zamestnanci do práce. Vtedy sa prvýkrát stalo, že epidemické konzílium malo iný názor ako pán premiér a nevyhovelo sa mu, lebo pandemická komisia chcela mať povinnú karanténu detí predtým, ako nastúpia do škôl. Prvého septembra sme mali sedemdňový prírastok okolo 70 prípadov denne. Medzi 1. septembrom a 11. septembrom to narástlo zo 70 na 130, čiže takmer na dvojnásobok. Preto sa znova stretli epidemické konzílium a pandemická komisia a navrhli dvojfázové sprísnenie opatrení. Dňa 14. 9. bol ústredný krízový štáb, ktorý povedal, že im nevyhovie, maximálne nastaví, aby v interiéri a exteriéri mohli ľudia sedieť len v určitých rozmiestneniach. Dňa 18. 9. sa sprísnili niektoré hygienické štandardy a opatrenia, čo bolo fajn, ale nič z limitu na počet ľudí alebo svadieb sa nezrealizovalo. No a 28. 9., čiže o dva týždne neskôr, bol počet denných prírastkov takmer 400, čiže oproti začiatku mesiaca to narástlo päťnásobne. Vtedy znova pandemická komisia chcela, aby sa opatrenia prudko sprísnili hneď – od 1. 10. Nakoniec sa spravil kompromis, že v interiéri môže byť maximálne 50 ľudí.

v septembri sa napriek zvyšovaniu prípadov veci sprísňovali menej, než navrhovali odborníci. A to so súhlasom predsedu vlády?

Neviem, kto tam má finálne slovo, ale predpokladám, že sa hlasuje, takže asi aj on má v tom nejaký hlas. Podstata k 1. 10. bola taká, že sme vedeli, že situácia nie je dobrá. Nie je preto prekvapením, že už 15. 10. sa zaviedli sprísnené opatrenia tak, ako ich epidemiologické konzílium chcelo. To znamená, že sa k 15. 10. zavreli kostoly, fitká, reštaurácie, sprísnili hygienické štandardy, lebo kým prvého októbra sme mali denne 500 prípadov, pätnásteho už okolo 1 600.

k tejto situácii iba komentár: bolo v situácii toho nárastu čísel od ministra Sulíka rozumné hovoriť, že nemal dostatok dát?

On chcel dáta, aby vedel, či sa má, alebo nemá zatvoriť. Na Slovensku sme tie dáta veľmi nemali k dispozícii, ale dáta boli k dispozícii z iných krajín, mali sme napríklad zoznam rizikových aktivít, z toho sa dalo nejakým spôsobom implikovať. Tak či onak, vzhľadom na denný nárast v tom období vtedy nebolo korektné niečo také požadovať.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite