katolícka cirkev začala po páde Rímskej ríše v štvrtom storočí zavádzať zmeny v manželskej a rodinnej politike. Začala zakazovať svadby s príbuznými, incesty, čím likvidovala tradičné kmeňové združenia. Takto pomohla vytvoriť nukleárnu rodinu, ale aj inštitúcie, ktoré umožnili Európe a neskôr západnému svetu cestu k prosperite. Túto tézu (písali sme o nej na tomto mieste) razí americký antropológ Joe Henrich a najmä o nej bol tento rozhovor.

V rozhovore sa dočítate:

• aké zmeny v rodinnej a manželskej politike sa snažila cirkev vytvoriť,
• prečo ich začala presadzovať a do akej miery ovplyvnili náš svet,
• akú úlohu v presadzovaní manželských zmien hrali peniaze a moc.

keď som vás prvýkrát oslovil na rozhovor, tvárili ste sa skepticky voči téze amerického antropológa Joea Henricha, že politika Katolíckej cirkvi v oblasti rodiny a manželstva začatá v štvrtom storočí prispela k tomu, že krajiny Západu k prosperite. Zmenil sa váš pohľad na jeho tézu?

Nie, nezmenil, stále som veľký skeptik. Nie som skeptik v tom, že niečo je odlišné medzi WEIRD ľuďmi a neWEIRD ľuďmi. Našli zaujímavú koreláciu medzi WEIRD ľuďmi a príbuzenskými štruktúrami – teda, či sa ľudia vydávajú za svojich príbuzných. No historicky to veľmi dobre nevysvetľujú a nemajú to veľmi dobre podložené.

a čo teda na tejto téze nesedí?

Moja kritika spočíva v tom, že Henrich a jeho kolegovia sú antropológovia, ktorí sa venujú modernej dobe. V súčasnosti sa dajú zbierať demografické dáta, ale z minulosti veľa takýchto dát nemáme. A toto je najväčší problém ich štúdii, že historické dáta nemajú žiadne. A s historickými demografickými  dátami, ktoré existujú, nepracujú vôbec. Keby to chceli robiť správne, tak by ich použili.

Máme napríklad dáta o tom, ako žili ľudia vo vrcholnom stredoveku v Taliansku a k nim sa vôbec nevyjadrujú. Namiesto toho ponúkajú zjednodušujúce tézy a uvádzajú legislatívu prijímanú na cirkevných konciloch. Lenže prijímanie legislatívy ešte nehovorí nič o tom, či bola aj dodržiavaná a ako sa správala širšia populácia. To je niečo podobné, ako keď na Slovensku máme zakázanú marihuanu a my budeme tvrdiť, že nikto ju nikdy neužil.

henrich a spol. mali podľa vás nejakú teóriu a do nej napasovali dáta, ktoré im vyhovujú?

Oni práveže nemajú dostatočne relevantné dáta k historickej sekcii. Zo štvrtého, piateho, šiesteho či siedmeho storočia jednoducho potrebné dáta nemáme. Chýbajúce dáta nahradili úvahami o cirkevných konciloch či cirkevnej legislatíve, čo nie je na podporu ich argumentov postačujúce. Nie je to chyba, ale vymenovať cirkevné koncily a ich vyhlásenia nepostačuje na podloženie ich pomerne silných záverov.  Svoju štúdiu mohli skonzultovať s historikmi venujúcimi sa danej problematiky, no to napríklad vôbec neurobili.

prečo nevyužili služby historikov, ako je to možné?

Tento problém existuje v spoločenských vedách a aj v prírodných vedách. Odborníci z týchto oblastí niekedy chcú vyvodzovať veľkolepé závery o minulosti, no neporiadia sa pritom s historikmi. Napríklad Henrich robí dobrý výskum v modernej dobe s veľmi zaujímavými a dôležitými výsledkami. Len potom si povedal, že „aha, našli sme nejaký vzorec v súčasnosti“ a idú hľadať jeho príčiny do histórie a tam to začne škrípať, pretože do takéhoto výskumu nezapoja historikov a nie je to ich oblasť expertízy.

dobre, ale je celá ich téza, že politika katolíckej cirkvi v oblasti manželstva a rodiny prispela k prosperite Európy a neskôr západnej civilizácie?

V ranom novoveku, niekedy okolo roku 1500 u nás, teda v Európe vznikol špeciálny vzorec založený na individualizme a malých rodín. To je reálne a to je skutočné. To aj popisujú a vedia to vydokladovať. Čím sa v tomto roku líšila Európa od Indie, Číny či nového sveta, je, že tu existovala odlišná spoločenská štruktúra. A to dobre pomenovali a je to pravdivé.