v rozhovore sa dočítate:
- či sa druhá vlna pandémie dá zastaviť alebo spomaliť,
- či sú pre nás rizikom robotníci z Ukrajiny alebo Balkánu,
- či si budeme musieť zvyknúť na život s COVIDOM-19,
- ako môžeme predísť opatreniam z konca marca.
aký je pohyb pandémie koronavírusu na gréckych ostrovoch, respektíve v miestach utečeneckých táborov?
Paradoxne relatívne nízky, oproti strednej a západnej EÚ dokonca minimálny. Ostrovné štáty Európy ako sú grécke ostrovy, kde sa náš tím stará o migrantov, ale aj Cyprus a Malta paradoxne nemajú praktický žiaden nárast. A nielen preto, že to sú ostrovy a prístup ku nim a prístavy sa ľahko kontrolujú, otvárajú či zatvárajú.
Takže sú aj v Európe príklady krajín, kde tie počty sú minimálne, nielen preto, že sú to ostrovy. Napríklad, keď tu do utečeneckého tábora príde ktokoľvek, je automaticky otestovaný. Toto v EÚ zatiaľ všeobecne nefunguje, hoci Nemecko, Británia a niektoré ďalšie krajiny už od budúceho týždňa ohlásili, že každý, kto príde z dovolenky z vybraných destinácií, bude priamo na letisku testovaný.
nezvažujú sa takéto opatrenie zaviesť aj u nás?
To je dobrý krok a myslím si, že sa k nemu budeme možno musieť odhodlať aj my. A to hlavne u takzvaných rizikových krajín, najmä, keď nevieme, či a ako prejde novela zákona, ktorá umožňuje zistiť, kto z nich prišiel. Toto je jeden z driverov tretej vlny, lebo druhá vlna tu už je.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.