v rozhovore sa dočítate:

• či má zmysel mať verejnoprávnu televíziu,
• či je pre slovenskú televíziu vzorom Česká televízia,
• čo si myslí o treťom kanáli - Trojke,
• aké sťažnosti na neho chodili, keď šéfoval STV,
• čo si myslí o Jaroslavovi Rezníkovi.

základná otázka, ktorú by sme si mali položiť je, či vôbec potrebujeme RTVS.

Myslím, že tento typ verejnej mediálnej služby v dobe hoaxov a iných nezmyslov isté opodstatnenie má, ale musí byť jasne zadefinované, čo je jej cieľom, čo má robiť a ako má byť financovaná. Musí byť jasné zadanie.

máme zákon o verejnoprávnych médiách, ktorý je vágny, no Zuzana Mistríková hovorí, že  má presné konkrétnosti a úlohy, čo má RTVS robiť. Vy to vidíte ako?

Ja to tak nevidím a hlavne ho nikto poriadne nedodržiava a prispôsobuje sa aktuálnej legislatíve a politickej situácií. Teória je pekná vec, ale prax je iná. Zákon je skutočne vágny. Nie je jasné, aký má mať RTVS obsah, koľko má mať okruhov alebo čo by malo byť jej cieľom. Malo by to byť oveľa konkrétnejšie a jasnejšie. Aj spôsob financovania by mal byť oveľa presnejšie zadefinovaný. To treba celé prekopať a nanovo nastaviť.

ako?

Poviem ideálny scenár. Momentálne najefektívnejším spôsobom financovania médií verejnej služby sú koncesionárske poplatky od občanov. Nie sú tam žiadne dotácie zo štátneho rozpočtu. Má finančné krytie, cez ktoré je možné zadefinovať koľko okruhov verejnej služby chceme a s akým obsahom. Zároveň by mal byť okruh verejnej služby postavený aj na dokumentoch, zložitejších žánroch informatívneho a verejnoprávneho charakteru. Verejnoprávna televízia by mala byť aj výskumným pracoviskom, ako tento obsah čo najviac dostať okrem televíznej obrazovky inými cestami k užívateľovi, čiže novými technológiami. Najmä k mladej generácií, ktorá dnes televízor nepozerá.

„Príklad, že trh to nevyrieši, je USA. Vidíte, kam sa tam dostala v poslednom období žurnalistika? Je to tam zbulvarizované.“

takže vzor financovania podobný ako v Česku iba na základe koncesionárskych poplatkov?

Áno, to je podľa mňa ideál.