Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zostavili knihu o dejinách pandémií: Komáre a malária ovplyvnili Hannibalov útok na Rím

.tomáš Zemko .rozhovory

Vedci už dlho upozorňujú na rôzne vírusy, v nasledujúcom polstoročí sa vyskytne ešte jedna porovnateľná pandémia, hovorí v rozhovore pre .týždeň historik a archeológ Branislav Kovár. Možno aj epidémie moru prispeli k tomu, že sa začali v rámci katolíckej cirkvi šíriť reformné hnutia, tvrdí archeologička Lucia Benediková. Ako reakciu na pandémiu COVID-19 spolu s Oliverom Zajacom zostavili knihu Epidémie v dejinách, ktorá vyšla iba nedávno.

Zostavili knihu o dejinách pandémií: Komáre a malária ovplyvnili Hannibalov útok na Rím Evgeniy Maloletka/AP/SITA

v rozhovore sa dočítate:

  • do akej miery mohol náš druh Homo sapiens vyhubiť smrtiacimi patogénmi neandertálcov,
  • či sa bál vojenský veliteľ Hannibal dobyť Rím kvôli strachu z malárie,
  • akou mierou prispeli epidémie k pádu Rímskej ríše,
  • odkiaľ sa vzali moroví doktori,
  • ako pomohli pandémie rozšíreniu kresťanstva,
  • či sa ľudstvo poučilo z predchádzajúcich epidémií.

prvá kapitola v knihe Epidémie v dejinách je o tom, ako možno náš druh Homo sapiens prispel k vyhubeniu neandertálcov prenosom smrteľných patogénov, s ktorými sa dovtedy nestretli. Aká bola šanca, že neandertálci mohli takto vyhubiť Homo sapiens?

Lucia Benediková: Ťažká otázka, keďže my archeológovia a historici nepracujeme s dátami, s akými pracujú prírodovedci. Na jednotlivých vírusoch vidíme, že mutácia zohráva veľkú úlohu a môže byť veľkým „hráčom“ v rámci prirodzeného výberu. Je to otázka typu „čo by bolo keby“. Teoreticky, v rovine fantázie, to je možné.

Branislav Kovár: Mohlo to nastať aj opačne – že by neandertálci prenosom smrtiacich patogénov (mikroorganizmus schopný vyvolať ochorenie iného organizmu – pozn. .týždňa) mohli vyhubiť Homo sapiens – no nevieme to dokázať. Za vyhynutím neandertálcov nemusia byť iba smrtiace patogény. Homo sapiens bol človek lepšie vybavený na vtedajšie prostredie, zatiaľ čo neandertálec bol zvyknutý iba na prostredie Európy a Ázie doby ľadovej, teda na chladnejšiu klímu. Homo sapiens sa dokázal prispôsobiť viacerým klimatickým pásmam, bol taký „všeobecnejší“.

do akej miery prispel prenos smrtiacich patogénov z Homo sapiens na neandertálcov k ich zániku?

BK: Ide o také dávne obdobia, že to nevieme presne povedať. Je to jeden z faktorov. Určite na tom mala podiel aj invenčnosť druhu Homo sapiens, ktorý mal napríklad lepšie zbrane. Obidva druhy sa aj vzájomne krížili. No patogény k vymretiu neandertálcov prispeli, ale či to boli len oni, to nevieme.

LB: Výskum patogénov v hlbokých dejinách je len v začiatkoch. Metódy, s ktorými pracujú prírodovedci, sa stále zdokonaľujú. Riešenie problémov pomocou analýzy archaickej DNA, ktoré umožňujú zachytiť DNA patogénov, začalo byť dostupné len nedávno, takže zatiaľ máme málo referenčných dát, aby sme s istotou vedeli robiť závery.

v knihe píšete, že za šírenie malárie nesú zodpovednosť starí Rimania. Ako sa to stalo?

BK: Malária sprevádzala Rímsku ríšu od jej vzniku. Do sveta sa rozšírila vďaka Rimanom. Dejiny Rímskej ríše sa z väčšej časti odohrávali v období takzvaného rímskeho klimatického optima. To znamená, že bolo pomerne teplé počasie, padalo aj viac zrážok a toto prostredie bolo ideálne pre šírenie malárie. Pomohli tomu aj Rimania, ktorí podnikali expedície do oblasti horného Nílu, kde sa asi maláriou prvýkrát nakazili a preniesli ju do Stredomoria. Tam sa pomerne rýchlo rozšírila.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite