v rozhovore sa dočítate:
- ako ho vnímali trampovia
- ako trampov vnímali komunisti
- či boli medzi trampami za bývalého režimu disidenti
- čo znamená pojem „mastňák“
k trampingu ste mali blízko odmalička. To je jeden z dôvodov, prečo vznikla táto knižka, nie?
Odmalička som chodil s našimi na hory. Mali chalupu pri Frenštáte pod Radhoštěm a každý víkend sme boli na vandrovke. Okrem toho sme boli prepojení s ďalšími tromi-štyrmi osadami, jedna z nich bola aj spriaznená osada Baske z Trenčianskych Teplíc.
Bolo to také česko-slovenské prepojenie. S nimi chodili aj na na slovenské hory. Do svojich tridsiatich rokov som poznal slovenské hory lepšie než české. Sú v niečom divokejšie a krajšie. Velká Fratra, Malá Fatra, Muránska planina, Tatry, Roháče, Biele Karpaty...
pritom tramping je hlavne česká záležitosť.
Nie som historik, v knižke som to podrobne nezisťoval, kedy sa začal objavovať tramping na Sloven-sku, ale myslím si, že okolo druhej svetovej vojny u vás tramping už bol, čoho dôkazom sú staré fotky, ktoré som videl v slovenskej osade, pochádzajúce z tridsiatych a štyridsiatych rokov, ale je pravda, že tramping sa k vám dostal určite cez českú linku tým, že sme boli jednou krajinou.
vaša kniha pripomína, že tramping po revolúcii neskončil, ale napriek istému útlmu stále existuje.
Bolo vaším zámerom na tento fenomén upozorniť?Viac-menej áno. Keď som začal túto subkultúru fotiť, stretával som starých bardov, ktorí hovorili, že keď zomrú, tak tramping skončí.
Počas siedmich rokov fotenia som zistil, že to tak určite nie je. Stretol som veľa mladých ľudí, ktorí sa k nemu vracajú alebo odmalička fungujú v trampskom svete. Keď si to prelistujete, sú tam všetky vzorky trampov. Všetko sa to objaví aj v dokumente, ktorý som začal medzičasom nakrúcať.
„Môže za to rozmach outdoorových športov, otvorené hranice, a tak ďalej, ale všimol som si, že tramping stále presakuje do veľkého sveta.“
takže bude z toho aj film?
Moja práca má tri výstupy. Kniha, veľká putovná výstava, s ktorou by som sa chcel dostať aj na Slovensko a do českých zahraničných centier a dokument, skôr výtvarnejší. Už mám nakrútených asi tridsať percent materiálu, ale pre koronakrízu a iné udalosti sa z toho stal taký časozber na spôsob pani Třeštíkovej.
Sledujem štyri postavy a na základe ich príbehov by som chcel vyrozprávať príbeh trampingu. Od sedemnásťročného chlapca, ktorý sa učil za kominára v Příbrame až po jeho protipól, chlapíka, ktorý v roku 1968 emigroval do Kanady na Yukon. Hovorí si Kennedy a býva v horskom zrube pri potoku. V očiach českých trampov je okolo neho aura barda, ktorý žije ten pravý trampský život. Ale čo z toho je pravda, to neviem.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.