v čom sa odlišoval váš život počas koronakrízy v porovnaní s tým úplne bežným spisovateľským?
Navonok v ničom, keďže tak či tak väčšinou sedím doma. Som naozaj ukážkový domased, živím sa tým, že sedím za počítačom, píšem, prípadne študujem knižné zdroje. Keď tam ale človek naozaj musí sedieť niekoľko týždňov, zrazu zistí, koľko v skutočnosti predtým chodil von (smiech). Manželka s dcérou však boli so mnou celý ten čas, takže bolo o dosť komplikovanejšie nájsť si ten obligátny niekoľkohodinový pokoj na písanie denne. Bolo to naozaj náročnejšie.
ale darilo sa vám to...
Našťastie to vyšlo tak, že som bol práve v období editácie knihy Anjel v podsvetí, ktorú som písal niekoľko mesiacov predtým. Bude to ďalšia detektívka so Steinom a Barbaričom. Dopísal som ju približne v marci, potom, samozrejme, nasledovalo viacnásobné čítanie a úpravy. Tie sú dôležité, lebo keď som potom tento približne štyristostranový román odovzdal vydavateľovi, finálne korektúry predstavovali asi dvadsať čiarok, nejaké preklepy a párkrát upravený slovosled. Manželke som pôvodne hovoril, že na tom budem pracovať niekoľko večerov, napokon mi zapracovanie korektúr trvalo asi štyri pesničky z nového albumu Lamb Of God (smiech). A za to kniha vďačí práve tomu, že ju predtým čítam mnohokrát celú a tiež jednotlivé kapitoly viackrát prepisujem, konzultujem s dlhoročným prvočitateľom Michalom Spádom a často text zásadne mením a vyhadzujem celé odseky.
takýto prvočitateľ je teda pre spisovateľa veľmi dôležitý.
Určite. Pri tejto najnovšej knihe mi napríklad Michal poradil vyškrtnúť celú jednu kapitolu s výsluchom a mučením. „Počuj, aj tak sa od toho chlapa nič nedozvedeli, mohli ho zabiť aj predtým a príbeh to neovplyvní.“ A tak išla celá kapitola preč. Mám tak už viacero „deleted scenes“ z mojich románov (smiech).
.neurazí také niečo vaše spisovateľské ego? Nie, v žiadnom prípade. Michal je sám spisovateľ, píše výborne, dáva mi pripomienky ku knihám hádam už od Strážcov Varadína, čo je vyše desať rokov. On pre mňa robí prvotnú redakciu, takže keď potom knihu odovzdávam do vydavateľstva, dostávajú v podstate čistý text, v ktorom opravujú už iba čiarky, preklepy a drobnosti. Teraz som dostal ďakovný mail od redaktorky, vraj som spisovateľ, s ktorým má najmenej práce (úsmev).
nórsky autor Karl Ove Knausgård premýšľa v šiestej knihe svojej série Môj boj o tom, že najvyšším ideálom spisovateľa je napísať text, ktorý funguje na všetkých úrovniach súčasne - od vlastného sveta šialenca s nekomunikovateľnými litániami pre pár zasvätených až po klišé románového žánru, ktoré pozná úplne každý. Vraj sa to doteraz podarilo iba autorom prvých dvoch Mojžišových kníh a Shakespearovi. Aj vy sám ste sa vďaka detektívkam so Steinom a Barbaričom posunuli od žánrovej exkluzívnosti do ďalšej úrovne k širšiemu publiku.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.