V rozhovore sa dočítate:
- či si môže EÚ dovoliť zobrať pôžičku 750 miliárd eur,
- aké kontroverznosti pôžičku sprevádzajú,
- prečo si Únia nemôže dovoliť krach Talianska,
- ako blízko má EÚ k spoločnej federácii.
politici i médiá sú momentálne nadšené z toho, že si EÚ plánuje vziať pôžičku. Základnou otázkou, ktorou sa zaoberáme už menej, je to, či si EÚ môže vziať pôžičku v objeme okolo 750 miliárd eur?
Európska komisia by si pôžičku neplánovala vziať, ak by nebola presvedčená o tom, že si ju zobrať môže. Na čerpanie pôžičky plánujú použiť článok 311 zo zmluvy o Európskej únii. Táto klauzula je pomerne maximalistická, lebo hovorí o tom, že si Európska komisia môže vytvoriť prostriedky pre naplnenie svojich úmyslov a cieľov.
Neupresňuje však, aké prostriedky si pre plnenie týchto cieľov smie vytvoriť. Doteraz však táto klauzula nebola použitá. Táto pôžička neprejde bez kontroverzií a viem si živo predstaviť, že sa táto vec dostane na súd. Tak či onak, zdá sa mi, že článok 311 je veľmi jednoznačný. Ak hovoríme o EÚ, tak hovoríme o 27 členských štátoch. V prípade, ak sa všetkých 27 rozhodne, že chceme spoločne financovať záchranný balík v objeme 750 miliárd eur, tak v princípe im to zmluva o EÚ umožňuje urobiť.
na to, aby sme tú pôžičku mohli čerpať, je potrebné jednohlasný súhlas všetkých členských krajín?
Áno.
v prípade, že je potrebný jednohlasný súhlas, tak o to menej rozumiem všeobecnému nadšeniu z tvorenia nových dlhov.
Nie všetky krajiny sú z tohto plánu nadšené. Ako som už povedal, nie je to plán, ktorý by bol bez kontroverzií.
o akých kontroverziách hovoríme?
Kontroverzie sú z dvoch extrémnych pólov. Avšak tým, že sa tieto póly navzájom negujú, som presvedčený, že tento balík v zhruba tej dnes známej podobe prejde. Vysvetlím. Túto formu pomoci navrhlo Nemecko a Francúzsko. Európska komisia ešte navýšila objem peňazí, na ktorých sa dohodli Macron a Merkelová, z 500 na 750 miliárd, z toho dve tretiny má ísť členským krajinám vo forme grantov a jedna tretina vo forme pôžičiek.
Časti členských krajín sa to zdá byť málo. Niektoré, ako Maďarsko, žiadajú viac pre seba, iné, najmä krajiny juhu, chcú ideálne všetko vo forme grantov. Naproti nim stoja tzv. šetrné európske krajiny ako je Fínsko a Rakúsko, ktoré chcú, aby bol pomer pôžičiek vyšší a celkový objem menší. Dôležité však je, že dve kľúčové európske krajiny, ergo Nemecko a Francúzsko, sa dohodli a pre zvyšné krajiny je náročné, aby ich dohodu potopili.
Obzvlášť, ak tie dve skupiny krajín, ktorým sa návrh nepáči, sú proti z vlastne navzájom nezlučiteľných dôvodov. Zrejme to skončí tak, že sa buď záchranný balík EÚ, alebo celkový rozpočet EÚ znížia a Komisia čiastočne vyhovie tým šetrným krajinám, ktoré nechcú, aby sme odmeňovali vlády, ktoré konali v dobe konjunktúry nezodpovedne.
majú na mysli predovšetkým krajiny juhu?
Áno. Taliansko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko a ďalšie. Argument šetrných je, že keby tieto spomínané krajiny viac šetrili v čase hojna, mali by dnes vlastné národné zdroje na zachraňovanie ekonomiky a nepotrebovali by pomoc EÚ.
„Krajiny juhu nie sú v hospodárskej kríze vlastnou vinou, ale je ich vinou, že nemajú rezervy ani možnosť sami si požičať toľko, koľko si potrebujú požičať na to, aby sa dostali z hospodárskej krízy.“
Krajiny juhu naopak tvrdia, že je nemorálne od krajín severu, ktoré profitujú z existencie spoločného trhu, nepodržať spoločný trh v čase, keď sa krajiny juhu, nie z vlastného pričinenia, ale kvôli pandémii COVID-19 ocitli v existenčnej kríze. Požiadavky juhu a severu sa navzájom vylučujú. Inak povedané, jedna strana chce, aby pomoc bola vyššia a viac grantov, druhá strana chce opak, teda aby bola pomoc nižšia alebo celá vo forme pôžičiek štátom. A to nahráva tým, ktorým vyhovuje súčasný návrh, preto si myslím, že prejde.
povedali ste, že krajiny sú postihnuté a, samozrejme, nie z vlastnej viny pandémiou COVID-19. Taliansko má však pri optimistických číslach dlh HDP na úrovni 130 percent z vlastnej viny. Španielsko i Grécko majú obrovský dlh rovnako z vlastnej viny. Nechápem teda logiku argumentov juhu, že tie zodpovedné krajiny nemajú byť skúpe a dať krajinám juhu viac peňazí. Existujú isté záruky toho, že ak peniaze juhu poskytneme, tak ich využijú efektívne a nie na dotácie pre zombie firmy. Napríklad Taliansko vlastní leteckú spoločnosť Alitalia, ktorá bola v zisku iba raz. Nie je teda postoj Nemcov, Švédov či Fínov legitímny?
Predostrel som argumenty krajín juhu, no netvrdím, že ich argumenty nie sú účelové. Krajiny juhu nie sú v hospodárskej kríze vlastnou vinou, ale je ich vinou, že nemajú rezervy ani možnosť sami si požičať toľko, koľko si potrebujú požičať na to, aby sa dostali z hospodárskej krízy. Taký je kompletný obraz.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.