Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Monika Budzák: Potravinová sebestačnosť je nezmysel

.šimon Jeseňák .rozhovory

Poľnohospodársky sektor je mimoriadne regulovaným a dotovaným odvetvím. Ide o pozostatok povojnových dôb. Dnes už neexistuje ekonomicky valídny argument, ktorý by súčasný stav ospravedlňoval.

Monika Budzák: Potravinová sebestačnosť je nezmysel Boris Németh

v mysliach ľudí pretrváva spomienkový optimizmus za niečím, čo sme nikdy – a už vôbec nie v dobách komunizmu – nemali, teda za bájnou potravinovou sebestačnosťou.

.v rozhovore s Monikou Budzák sa dočítate o týchto témach: 

  • potravinová sebestačnosť vs. potravinová bezpečnosť,
  • mýty v poľnohospodárstve,
  • regulácie a dotácie v poľnohospodárstve.

po tom, čo prepukla pandémia COVID-19, sa začali hlasnejšie ozývať hlasy o tom, že by sme mali byť ako krajina potravinovo sebestační. Je to dobrý cieľ alebo nápad?

Nie, je to nezmysel. Napísalo sa mnoho ekonomických článkov o tom, že sebestačnosť je nezmysel. Samozrejme, nielen pri potravinách, ale aj v priemyselnej výrobe. 

Najviac uzavretá krajina sveta je Severná Kórea a nie je potravinovo sebestačná, pričom je to jej cieľom. Napriek tomu obchoduje s Čínou a je odkázaná na potravinovú pomoc aj zo „zlého“ kapitalistického západu. Tento fakt je dostatočným varovným znakom toho, že potravinová sebestačnosť nie je dobrý nápad. Z minulosti poznáme mnoho prípadov krajín, ktoré si chceli takmer všetko vyrábať sami. Tieto krajiny mali uzavreté hranice. 

Dnešný svet je odlišný v tom, že je globalizovaný a svetový obchod je mimoriadne rozšírený. Práve svetový obchod nám zaručuje potravinovú bezpečnosť, rovnako nás prístup na svetové trhy zachránil počas pandémie. Aj keď ľudia v panike vykupovali obchody, tak reťazce stíhali potraviny priebežne dopĺňať. Dialo sa to vďaka tomu, že náš trh je napojený na ten svetový, a nie vďaka tomu, že si všetko vyrábame sami. V marci sme nemali na Slovensku vypestované také množstvo a sortiment zeleniny, aby sme dopyt pokryli vlastnými silami a napriek tomu nám nič výrazné na pultoch obchodov nechýbalo. 

používate dva odlišné termíny, a to potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť. Aký je medzi nimi rozdiel? 

Sebestačnosť môžeme teoreticky definovať tak, že si v rámci hraníc krajiny vieme vyrobiť toľko potravín, koľko spotrebujú občania alebo viac. Potravinová bezpečnosť je, že občania krajiny majú dostatok cenovo dostupných potravín bez ohľadu na to, odkiaľ tie potraviny pochádzajú.

do akej miery sme potravinovo bezpečná krajina? 

Veľká výhoda je, že sme súčasťou spoločného európskeho trhu. Najväčšou výhodou toho, že sme súčasťou EÚ, je práve to, že máme prístup na spoločný trh, ktorý nám umožňuje voľný pohyb kapitálu, služieb a tovarov. Európska únia veľmi poctivo kontrolovalo to, či jednotlivé štáty nediskriminovali produkty iných krajín. 

Existuje jeden veľmi známy rozsudok Cassis de Dijon. Bol to prípad likéru, ktorý sa predával v Nemecku, no nemecké zákony nepovoľovali jeho predaj, pretože ho nemohli kvalifikovať ako likér, pretože tento produkt obsahoval menej percent alkoholu. Tento prípad sa dostal na Európsky súdny dvor, ktorý rozhodol, že Nemecko konalo zakázaním predaja tohto likéru protiprávne a brzdilo voľný pohyb tovarov. 

Európsky súd rozhodol, že Nemecko nemôže zastaviť voľný predaj tohto likéru. Bol to precedens, ktorý potvrdzuje, že EÚ sleduje to, či majú všetky členské krajiny a produkty, ktoré sa v týchto krajinách vyrábajú, rovnaký prístup na európsky trh. Ak sa pozrieme na celkový výkon výroby potravín európskych krajín, tak EÚ je prebytková, ergo vyváža viac tovarov ako dováža.

teda tým, že sme súčasťou EÚ, sme potravinovo bezpeční natoľko, že ak by aj pandémia trvala ešte o niekoľko mesiacov dlhšie, tak by sme to zvládli bez väčších problémov? 

S veľkou pravdepodobnosťou áno. Samozrejme, nevieme, aké by boli ďalšie politické kroky, či by sa na národnej alebo európskej úrovni nezaviedli obmedzenia, ktoré by to mohli zmeniť. Ale ako som povedala, profitujeme zo spoločného trhu. Logistika je veľmi sofistikovaná. Najideálnejšie by však bolo, ak by bol potravinový trh globálny a nebol by obmedzovaný žiadnymi prekážkami. 

Svetová obchodná organizácia, ktorá vznikla v 90. rokoch, sa od svojho vzniku snažila o liberalizáciu trhu. Clá za dovoz tovarov sa výrazne zredukovali. Nanešťastie, svetový trh stále neexistuje tak liberálne, ako by sme si predstavovali. Clá boli nahradené rôznymi neviditeľnými netarifnými prekážkami a reguláciami. Trpia tým hlavne farmári v chudobnejších krajinách, ktorí majú obmedzené možnosti predávať svoje produkty do zahraničia. Bohatšie krajiny im tam potom pošlú rozvojovú pomoc, čo ich stav len zhoršuje. 

na základe toho, čo momentálne hovoríte, je zrejmé, že sme potravinovo bezpečnou krajinou. Aký je teda dôvod toho, že téma potravinovej sebestačnosti začala v spoločnosti opätovne rezonovať?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite