Daniel vrátil život niekoľkým gitarám, ktoré boli na odpis a skončili by na smetisku. Tie sa mu odmeňujú špecifickým zvukom. Daniel nás prijal vo svojom bratislavskom štúdiu, ktoré má plné gitár, efektov a pokoja.
si matematik. Pre niekoho sú čísla nočná mora. Čo znamenajú pre teba?
V posledných ročníkoch matfyzu to bolo niečo medzi poéziou a hudbou. Vrcholová matematika je presne taká. Matematika je jazyk, ktorým sa niečo vyjadruje. Pre mňa to zachádzalo až do filozofie.
takéto vyznania matematikov som už počul, ale zdá sa, že učitelia zo základných a stredných škôl svedčia o matematike, ktorá je nutným zlom pre deti. Vnímaš ten nepomer?
Práve preto som neodišiel z pedagogického smeru. Povedal som si, že je to také krásne, že pomôcť ľuďom rozvíjať sa v tomto smere má zmysel.
nakoniec si aj učil. Kde?
Na Gymnáziu Juraja Hronca na Novohradskej v Bratislave. Sedem rokov. Tri roky som bol koordinátor pre International baccalaureate. Sme to rozbiehali. Boli to krásne a náročné časy.
učenie si napokon zanechal. Kedy prišlo k tomu zvratu?
V roku 1997 som išiel študovať džez do Ameriky. Dostal som štipendium a povedal som si, že je to jediná šanca vybrať si len jednu vec v živote. Inak by som učil. Žil by som ako dovtedy, učenie ma bavilo a hudba by bola koníčkom.
upol si sa na jedinú vec, na gitaru. Nik nespochybňuje, že si urobil dobre, ale nedalo sa to ťahať spolu?
Muži sú singulárni. Robia naraz iba jednu vec. No ak nemajú napríklad reklamnú agentúru a nejakú slávnu skupinu zároveň. Tam sa to dá. Matematika alebo muzika, obe robené poctivo, dať tomu celý život, to sa nedá. Najprv som mal hudbu ako vyvažovanie hemisfér. Hudba bola v pravej hemisfére, matematika v ľavej. Keď som sa dal na hudbu, tak som si musel vymyslieť, čo s tou ľavou, racionálnou?
čím si ju zamestnal?
Dal som ju tiež do služieb hudby. Založili sme Slnko records, začal som manažovať a občas si aj niečo prečítam, aby sa mi precvičil mozog.
matematika, s tou si sa rozlúčil už nadobro?
Pre mňa ostala v rovine pocitu. V rovine estetického vnútorného zážitku. Ešte by som možno niečo zvládol naprogramovať, ale púšťať sa do nevyriešených vecí by som sa už neodvažoval.
kdesi si spomínal, že si hoci si bol z umeleckej rodiny, rodičia ťa tlačili skôr k matematike. Ako si to čítal?
Otec je výtvarník a pedagóg. Mama tiež bola pedagóg. Otec ma neviedol k tomu, aby som bol aj ja umelec. To je taká ošemetná vec. Umenie, ak je autentické, je silnejšie ako ideológia, a tým pádom sa dostáva do konfliktu s ňou. Umelec je slobodný tvor a prejavuje to umením. Tu je to napätie. Keď si otec všimol, že hrám na gitaru už príliš veľa, ale ide mi aj matematika, tak mi poradil, aby som sa venoval matematike.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.