Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.koronavírus

Chirurg Hochel: Je možná aj iná cesta ako zastaviť celú spoločnosť

.marína Gálisová .rozhovory

Lekár Adam Hochel pracuje ako chirurg a detský chirurg v Bratislave a Žiline a zaoberá sa poradenstvom v zdravotníctve. .týždňu poskytol rozhovor o tom, aké možnosti má spoločnosť, keď sa chce brániť pandémii.

Chirurg Hochel: Je možná aj iná cesta ako zastaviť celú spoločnosť Claudio Furlan/LaPresse via AP Počet nakazených a obetí nového koronavírusu stúpa v takmer každej krajine sveta.

na Slovensku a vlastne aj vo väčšine krajín bojujúcich proti šíreniu ochorenia COVID-19 zatiaľ prevláda stratégia typu „lockdown“ – celkové uzavretie, spomalenie až zastavenie spoločnosti. Už sa však ozývajú hlasy, že je dlhodobo ťažko udržateľná. Vidíte nejakú inú alternatívu, možnosť, ktorá by spoločnosť ochránila?

Toto je veľmi nástojčivá otázka, ktorú si kladieme denne nielen u nás. Na jednej strane máme k dispozícii svedectvá z najpostihnutejších regiónov EÚ (Lombardia, Valencia), kde zlyháva zdravotnícky systém a všetci chápu, že schovať sa pred nákazou je samozrejmé. 

Aj tak pravdepodobne dôjde k prechoreniu kritického množstva populácie, kým začne infekcia poľavovať. Na strane druhej sa zatiaľ u nás a u našich susedov „takmer nič nedeje“ – prípadov je relatívne málo a málo je aj tých, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť v nemocnici (Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina). Nástup a priebeh epidémie je akýsi plazivý, hoci u nás je na jednoznačnosť poznania príliš málo otestovaných ľudí. Preto sú namieste otázky ako ďalej – plošné opatrenia totiž paralyzujú celú spoločnosť a otázkou zostáva, ako ochránia rizikové skupiny obyvateľstva.

alternatíva, ktorá spočíva v karanténe pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, vyzerá minimálne teoreticky ako udržateľnejšia možnosť. Aké by mala výhody?

Netrúfam si povedať, čo je udržateľnejšie, aké straty a za akých okolnosti sú akceptovateľné. Etika lekára nedovolí z princípu uvažovať nad stratami, ktoré by sa dali odvrátiť.

Práve preto je namieste diskusia o ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva – t. j. starších ľudí (napr. nad 65 rokov) a tých, ktorých ochorenia alebo ich liečba zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia (pľúcne a dýchacie ochorenia, kardiaci s poruchami cirkulácie v malom obehu, ľudia s vysokým tlakom na liečbe AC inhibítormi a pod.). Pre týchto ľudí by sa mala štandardizovať špecifická ochrana a manažment, aby vôbec neochoreli, kým pre nich nie je relevantná liečba alebo očkovanie.

„Politici sa dostali pod tlak verejnosti a začínajú svoje rozhodnutia prehodnocovať.“

Zároveň by bolo možné uvoľniť opatrenia pre nerizikovú populáciu tak, aby cez ňu infekcia „prehrmela“, čím by sme na našom území mohli získať kolektívnu imunitu (prechorenie cca 60 %). Samozrejme, aj v takomto „uvoľnenom režime“ by mala platiť naďalej sada nejakých antiinfekčných opatrení, ako je nosenie rúšok, dezinfekcia na rôznej úrovni podľa pohybu osôb a pod.

aké by mala takáto cesta nevýhody?

Nevýhodou je významné obmedzenie osobnej slobody skupine ľudí definovanej ako zraniteľná – až akési domáce väzenie. Ak žijú v spoločnej domácnosti s inými ľuďmi, museli by sme tieto rodiny rozdeliť alebo uzavrieť pospolu. Takisto by si to vyžadovalo „hermeticky“ uzavrieť domovy dôchodcov. Strava by sa roznášala definovaným spôsobom na náklady štátu a pod. Takáto segregácia by mohla u ľudí vzbudiť sociálne pnutie, aj keď by bola robená pre ich dobro.

testuje sa táto možnosť niekde na svete?

Krajiny ako Veľká Británia, Holandsko či Nemecko nastúpili na začiatku epidémie cestu kolektívnej imunizácie s väčšou či menšou snahou o izoláciu starších ľudí. Táto stratégia však bola skôr v polohe odporúčaní ako kontrolovanej reštrikcie a priniesla neisté výsledky, ak sa v tak krátkom čase a s tak málo informáciami vôbec dajú výsledky hodnotiť. Zároveň sa však politici dostali pod tlak verejnosti a začínajú svoje rozhodnutia prehodnocovať. 

Odporúčania totiž v dobe vojny s neviditeľným nepriateľom nefungujú, musia prísť reštrikčné kroky, čo sa ukázalo na rozdielnom prístupe v USA štátov Kentucky a Tenessee – keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. V Kentucky bol vyhlásený mimoriadny stav už vtedy, keď sa objavil prvý prípad, a školy boli uzavreté už šiesty deň, stravovacie prevádzky a bary desiaty deň, zároveň boli prijímané opatrenia v zdravotníctve a farmácii. 

V Tenessee bol mimoriadny stav vyhlásený po týždni a školy zavreté po desiatich dňoch. Následne 20. 3. bolo v Kentucky 48 a v Tenessee 228 potvrdených prípadov podľa údajov zo štátom kontrolovaných laboratórií. Pritom v Kentucky sa robí aj viac testov. 

Dobrým príkladom možných prístupov môže byť aj rozloženie územia na nejaké menšie celky a separácia zdravých a chorých častí. K tomu však nevyhnutne potrebujeme testovanie tisícov ľudí denne. Tak sa to napríklad udialo v Talianskom meste Vó s tritisíc obyvateľmi – kombinácia totálnej separácie celého mesta, kompletného testovania všetkých obyvateľov, separácia nakazených, ich totálna karanténa, druhé testovanie, ďalšia karanténa, eradikácia šírenia.

ako by sa dalo vopred stanoviť, kto je zraniteľný? Najmä ak vieme, že nejde iba o vek?

Sú na to medicínske dáta, ako som spomenul vyššie. Nie všetky ich poznám, no nie je problém ich analyticky zhrnúť, zhodnotiť a stanoviť pre potrebu politického rozhodnutia.

existujú databázy, ktoré by toto zhodnotenie populácie umožnili? Alebo je možnosť ich vytvoriť?

Dáta určite sú. Zdrojmi sú štatistický úrad, polícia (pre potreby veku a pobytu) a potom zdravotné dáta, ktorá vlastnia zdravotné poisťovne, ale v mimoriadnej situácii sú ich povinné poskytnúť. Pri dnešnej informatizácii zdravotníctva vieme pomenovať konkrétnych ľudí, ktorí majú konkrétne ochorenia a berú na ne konkrétne lieky. Dovolím si tvrdiť, že po príkaze štátu v dnešnej mimoriadnej situácii musia byť na stole údaje do niekoľkých hodín.

ako účinný by bol takýto prístup?

To si nedovolím odhadnúť, ale som presvedčený, že sa to dá vcelku kvalifikovane vypočítať. Inštitút zdravotnej politiky pri MZ v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva by mohli vytvoriť simuláciu, ktorá by vedela odhadnúť účinnosť a rozloženie v čase.

došlo by pri uplatnení tejto možnosti – teda karantény pre zraniteľných – aspoň teoreticky k vytvoreniu kolektívnej imunity?

Som presvedčený, že by to k tomu smerovalo. Všetky modely vývoja situácie v podstate očakávajú vytvorenie kolektívnej imunity, otázkou je, v akom čase od začiatku infekcie sa tak udeje a akú záťaž v reálnom čase znesie zdravotný systém.

„Prechádzame obdobím nastavovania zrkadla konzumnej spoločnosti, trhovej globalizovanej ekonomike, ktorej modlou je obrat a zisk.“

Treba však povedať, že sa dá vydať aj inými cestami (kórejskou či cestou mestečka Vó), ale nato potrebujeme plošné intenzívne testovanie v kombinácii so stopercentnou karanténnou politikou oddelenia chorých od zdravých.

ako by karanténa pre zraniteľných a menej prísne opatrenia pre ostatných ovplyvnili ekonomiku?

Toto je otázka nad rámec môjho záberu, no z vlastnej skúsenosti v zdravotníctve môžem povedať, že teraz pracujem vo svojej ambulancii tak na 20 % a adekvátne tomu zarábam. Veľmi podobné je to v nemocniciach, ktoré ošetrujú len akútnych pacientov. Podobné alebo horšie to asi bude vo všetkých službách a maloobchode. Ak by sa opatrenia uvoľnili, tak by sme sa určite nedostali na stopercentný výkon, ale asi by sme sa dostali do nejakej udržateľnejšej polohy.

aký dopad má a bude mať súčasná mimoriadna situácia na zdravotníctvo?

Ako už viacerí na sociálnych sieťach a v médiách reflektovali, prechádzame obdobím nastavovania zrkadla konzumnej spoločnosti, trhovej globalizovanej ekonomike, ktorej modlou je obrat a zisk. 

To isté sa deje voči zdravotníctvu. Kým v dobrých časoch pragmatickí ekonómovia, mladá a zdravá časť populácie chápe zdravotníctvo ako výdavok, niektorí dokonca ako luxusný statok, dnes sa ukazuje, že tento sektor je kľúčový pre zachovanie života a udržateľnosť ekonomiky, že zdravotníctvo sa nedá vtesnať do excelovskej tabuľky, nedá sa s presnosťou na 5 percent plánovať, že musí mať dostatočne mäkký vankúš na to, aby vedelo vyrovnávať denné, sezónne a nakoniec aj pandemické riziká. 

Takto ho budeme musieť vnímať do budúcnosti. Južná Kórea má centrálne riadené zdravotníctvo a to je jedným z pilierov jej dnešného úspechu. Nemecká vláda odoberá kompetencie v riadení zdravotníctva krajinským vládam práve v týchto dňoch.

Inými rizikami sú pozastavenie diagnostiky a liečby „neakútnych“ chorôb na neurčitú dobu. Tento stav môže mať dôsledky pre kvalitu liečby mnohých chronických pacientov, spustenie liečby či je pokračovanie u onkologických pacientov, transplantačný program a podobne. Aj tu je plošnosť opatrení neudržateľná a mala by byť podrobená kvalifikovanému auditu čo najskôr.

MUDr. Adam Hochel, PhD., MPH. pracuje ako chirurg a detský chirurg v Bratislave a Žiline a zaoberá sa poradenstvom v zdravotníctve.

Všetky články a rozhovory o koronavíruse sú na stránke .týždňa z dôvodu verejného záujmu odomknuté. Snažíme sa tak prispieť k lepšej informovanosti a šíreniu overených správ. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite