v rozhovore so záchranárom Ivanom Balážim sa dočítate:
- prečo hrozí Slovensku taliansky scenár,
- aké rúško je naozaj účinné,
- ako má vyzerať správna karanténa,
- koľko máme ochranných oblekov pre záchranárov,
- prečo je v Európe iný priebeh ochorenia ako v Číne,
- aj to, prečo je panika najväčším problémom.
ste riaditeľom súkromného záchranného systému so skúsenosťami z epidémie cholery na Haiti. Aká je úloha vašej spoločnosti v čase pandémie?
Som riaditeľom spoločnosti International Rescue System (Medzinárodný záchranný systém), pracovali sme v teréne v zahraničí aj na Slovensku, pokiaľ nás na našom území nevymenili za inú záchrannú službu.
Robíme to isté už dvadsať rokov: SARS, Ebolu aj choleru, čiže prešli sme časť sveta. Dodnes nám tie projekty fungujú a myslím, že celkom úspešne. Obávame sa nedostatku záchranných zložiek v čase narastajúcej pandémie. V zdravotníctve k dnešnému dnu chýba 7 – 8-tisíc ľudí, čiže do najnáročnejšieho obdobia z hľadiska personálneho zabezpečenia vstupujeme nie s nulou, ale s ťažkým mínusom.
Keďže zdravotnícky personál nie je nesmrteľný a určite ochorie tak ako každý iný, časť z neho ešte pôjde do minimálne 14 až 21-dňovej karantény. Je jasné, že nám vypadne možno tretina personálu pre ochorenie, ďalšia tretina zostane doma, pretože nemá kam dať deti. Zostane nám k dispozícii veľmi málo šikovných rúk a rozumných hláv na pokrytie akútnej potreby personálneho zabezpečenia. V súčasnosti sa snažíme vyškoliť pre pomoc v teréne kohokoľvek, kto má chuť a záujem pomôcť.
aké skúsenosti máte s pandémiami?
V Haiti, kde bola cholera, sme robili od roku 2010 a Ebolu sme robili v Sierra Leone od roku 2012.
aký scenár predpokladáte na Slovensku?
Hrozí nám zrejme oveľa horší scenár ako v Číne, pretože štruktúra toho ochorenia je zjavne iná. Po prvé to je mutáciami. To, čo bolo napríklad v Číne, nebolo zrejme tak agresívne, ako táto forma, ktorá je dnes podľa našich zistení v Európe a z nášho pohľadu veľmi blízko v Taliansku.
„Vírusové ochorenie nie je konštanta, ale mení sa a prispôsobuje sa prostrediu i klimatickým podmienkam.“
Keď si zoberiete, len za posledné tri dni v Taliansku za jedno poobedie vám zomrie aj 160 ľudí, ale nejde len o to, že zomrelo. Tá mortalita na to obrovské číslo postihnutých ľudí je stále relatívne nízka. Väčší problém je to, že priebeh ochorenia v Číne bol iný ako v Taliansku. U Číňanov sa príznaky prejavovali postupne, zo začiatku vyzerali ako silnejšia chrípka. V Taliansku behom 24 hodín mnohí nakazení vpadli do respiračnej insuficiencie alebo až do takého stavu, že ich nebolo možné uventilovať vo veľmi krátkom časovom horizonte.
prečo je priebeh ochorenia v Číne iný ako v Taliansku?
Ťažko povedať. Myslím si, že to je otázka skôr na nejaké laboratórium, vedu a výskum. Pokiaľ by boli schopní poskytnúť skeny, aby sme videli, ako sa to správalo a hlavne, aký je ten vývoj. Netreba zabudnúť na to, že vírusové ochorenie nie je konštanta, ale že sa mení, prispôsobuje sa prostrediu i klimatickým podmienkam.
napriek tomu veľa ľudí šlo do Talianska na lyžovačku.
Strašne veľa ľudí podcenilo to, že mali zaplatenú lyžovačku za 200 eur a všetci si ju v tom Taliansku radi vybrali. To uvidíme časom, možno o 14 až 21 dní, aký bude nárast infikovaných.
Nám ide hlavne o to, aby sme minimalizovali paniku, lebo nie je na ňu dôvod, nikdy nikomu nepomohla a nepomôže, práve naopak. Účinnými krokmi sú napríklad: zamedziť nekontrolovateľnej migrácii a prechodu ľudí cez naše územie, znížiť koncentráciu ľudí na jednom mieste a hlavne stopercentnou hygienou minimálne pri tom prvom kontakte.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.