v rozhovore s Davidom Goodhartom sa dočítate:
- či ho mrzí odchod Britov z EÚ,
- čo si myslí o premiérovi Borisovi Johnsonovi,
- prečo kritizuje liberálne elity aj to,
- čo odporúča Slovákom pred parlamentným voľbami.
je o vás známe, že v referende o brexite 23. júna 2016 ste hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Rozhodli by ste sa dnes rovnako?
Nie.
prečo?
Pretože verím v demokraciu a už sme sa rozhodli, že chceme odísť. Predstavte si, že by ste v parlamentných voľbách hlasovali za nejakú politickú stranu a tá by nevyhrala. Vyzývali by ste na usporiadanie nových volieb? Asi nie.
To, že som bol za zotrvanie v Únii, je pravda, ale nespochybniteľným demokratickým faktom tiež je, že Briti hlasovali za odchod. Tým sa všetko mení. Nech už nám to prinesie akékoľvek ekonomické škody, budú čoraz menšie ako prípadné politické škody, ktoré by spôsobilo odmietnutie rozhodnutia odísť z Európskej únie.
Boris Németh
boli by ste si pred tri a pol rokmi pomysleli, že v januári 2020, keď vedieme tento rozhovor, bude Veľká Británia ešte stále členom EÚ?
Pôvodne sme mali odísť ku koncu marca minulého roka, no napokon odchádzame až teraz. Boli sme teda o desať mesiacov dlhšie členmi, čo pre nás, stúpencov zotrvania v Európskej únii, nie je až taký veľký rozdiel. Mnohí ľudia si však podľa mňa nesprávne vysvetľujú to, prečo sa to celé tak natiahlo.
ako to myslíte?
Skomplikovalo sa to, netvrdím, že nie. No dôvodom, prečo odchádzame až teraz, nie je primárne to, že odchod z EÚ je zo svojej podstaty zložitý. Skutočná príčina toho, že sme mali určité ťažkosti a trvalo to dlhšie, nemá nič spoločné s Úniou.
a s čím teda odklad odchodu súvisí?
V prvom rade to bola záležitosť našich vnútropolitických rokovaní a diskusií. Čelili sme totiž absolútne bezprecedentnej situácii. Zastupiteľská demokracia si nie vždy dobre rozumie s inštitútom referenda, na tom nie je nič nezvyčajné.
Lenže výsledok referenda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa nezhodoval s postojom väčšiny vtedajších poslancov britského parlamentu. Približne 75 percent z nich chcelo zostať v EÚ, a práve preto to bolo také komplikované.
neskôr sa však britskí poslanci aj vláda, úplne podľa očakávania, zaviazali rešpektovať výsledky referenda a aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy...
Áno, ale potom sa stala ďalšia zvláštna vec. Britská vládna Konzervatívna strana nemala v parlamente väčšinu a každá z opozičných skupín v Dolnej snemovni jej mohla komplikovať plány alebo vetovať rozhodnutia. Preto sme, mimochodom, potrebovali aj ďalšie parlamentné voľby, aby sme sa cez toto všetko preniesli.
„V tejto chvíli je Spojené kráľovstvo azda jediná členská krajina EÚ, ktorá si môže dovoliť odísť.“
je vám ľúto, že sa Londýn s Bruselom rozvádzajú?
Áno aj nie. Nepovažujem sa za veľkého nadšenca Európskej únie. Myslím si, že väčšina jej veľkých projektov za posledných pätnásť až dvadsať rokov mala blízko k pohrome.
Sformovanie spoločnej meny bola chyba. Iste, euro má svoje výhody, teoretické aj praktické, ale pre krajiny s rôznorodými ekonomikami má aj množstvo nevýhod. Rovnako forma voľného pohybu osôb bola podľa mňa nastavená príliš radikálne. Katastrofou je aj európska zahraničná politika a mohol by som takto pokračovať.
prečo ste potom hlasovali proti brexitu?
Z rovnakých dôvodov, pre ktoré ma teraz mrzí, že odchádzame z EÚ. Mali sme celkom dobrú vzájomnú dohodu, boli sme niečo ako dvojdom. Niektoré veci sme s ostatnými členskými štátmi zdieľali, no zároveň sme neboli členmi eurozóny ani Schengenského priestoru a mali sme aj veľa iných slobôd a výhod v porovnaní s ostatnými krajinami.
Nazdával som sa, že rozmontovať tento náš vzťah by bolo komplikované. A taktiež si stále myslím, že EÚ smeruje k zmene a postupom času bude ešte otvorenejšia a menej homogénna.
BEN STANSALL/AFP/PROFIMEDIA24. jún 2016 Londýn, Spojené kráľovstvo: Vtedajší premiér David Cameron a jeho manželka Samantha vchádzajú do budovy na Downing street 10. Cameron práve v reakcii na výsledok referenda oznámil, že podá demisiu.
to je, paradoxne, dôvod, pre ktorý mnohí Briti hlasovali za brexit...
Áno. Tak či onak verím, že to bude v poriadku. V najbližších rokoch pravdepodobne budeme čeliť ekonomickým škodám a niektoré oblasti nášho hospodárstva zakúsia problémy, ale iné zas budú z brexitu pre zmenu ťažiť.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.