na otázky odpovedali autorky novej knihy V bludišti jménem Alzheimer.
o Alzheimerovej chorobe sa často hovorí ako o najväčšom probléme súčasnej medicíny. V čom spočíva hlavný problém?
Hana Marková: Populácia starne. Ruka v ruke s tým rastie počet ľudí, ktorých táto choroba postihla. Alzheimerova choroba je ochorenie, ktoré postupne graduje. Vedie k rozvoju demencie a chorý sa stáva závislý od svojho okolia. Charakter aj intenzita starostlivosti, ktorú pacient potrebuje, sa v priebehu ochorenia menia a narastajú.
Ďalším problémom ochorenia je to, že zasahuje do veľkej miery nielen samotného pacienta, ale aj jeho najbližšie okolie. Starostlivosť o človeka s demenciou je v pokročilých štádiách náročná tak fyzicky, ako aj psychicky.
dá sa teda povedať, že táto choroba je akoby daňou za to, že sa dožívame vyššieho veku?
Marková: Vzhľadom na to, že prvé príznaky sa u väčšiny chorých rozvíjajú vo vyššom veku, Alzheimerova choroba sa právom pokladá za ochorenie staroby. Štatistiky ukazujú, že priemerná dĺžka života sa za posledné storočie naozaj predĺžila. Vďaka novým medicínskym poznatkom sa podarilo významne znížiť úmrtnosť detí a liečiť ochorenia, ktoré boli predtým smrteľné. Okrem toho sa zlepšili aj hygienické, sociálne a pracovné podmienky. Už nás toľko netrápia infekčné ochorenia, ktoré boli najväčšou hrozbou 19. storočia.
Čím ďalej, tým častejšie sa nám darí vyhrávať boj s onkologickými ochoreniami, ktoré boli najväčšou hrozbou 20. storočia. Dôsledkom toho je však narastajúci počet starnúcich ľudí, čo nás priviedlo do boja s hrozbou 21. storočia, a tou je práve Alzheimerova choroba a ďalšie neurodegeneratívne ochorenia, ktoré vedú k syndrómu demencie.
takže keď budeme žiť dostatočne dlho, dostaneme Alzheimerovu chorobu všetci?
Marková: Áno. Teda konkrétnejšie, budeme trpieť syndrómom demencie, ktorý bude spôsobený Alzheimerovou chorobou alebo iným neurodegeneratívnym ochorením. Alebo ich kombináciou. Bohužiaľ, také sú odhady.
Veľmi názorne to ukazuje štatistika uvedená vo výročnej správe Českej Alzheimerovej spoločnosti za rok 2019. V skupine, ktorú tvorili ľudia starší než 65 rokov, trpel demenciou jeden človek z trinástich. V skupine ľudí starších než 80 rokov to však už bol jeden človek z piatich, a v skupine nad 90 rokov už každý druhý človek. Ale treba zdôrazniť, že syndróm demencie nie je nevyhnutnou súčasťou starnutia, len dôsledkom nejakého ochorenia.
bude počet pacientov s touto diagnózou v budúcnosti ešte rásť?
Marková: Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie žije teraz na svete asi 50 miliónov ľudí trpiacich demenciou. Za zmienku stojí, že najčastejšou príčinou syndrómu demencie je Alzheimerova choroba. Tá totiž zodpovedá za viac než 50 percent všetkých prípadov. Nie je však jedinou príčinou. Vyhliadky do budúcna teda nie sú príliš optimistické. Odhaduje sa, že v roku 2030 bude na svete približne 82 miliónov ľudí trpiacich demenciou, a v roku 2050 až 152 miliónov.
Počet pacientov bude teda trojnásobný oproti súčasnému stavu. Tieto čísla sú pre bežného smrteľníka ťažko predstaviteľné. Názornejší je podľa mňa údaj Medzinárodnej organizácie pre Alzheimerovu chorobu (Alzhemer’s Disease International), podľa ktorého na svete dochádza k rozvoju ďalšieho nového prípadu syndrómu demencie každé tri sekundy. A predpokladá sa, že tento interval sa bude stále skracovať.
čo všetko sa deje v mozgu pacienta, ktorý trpí touto chorobou?
Kateřina Čechová: Keďže ide o neurodegeneratívne ochorenie, hlavnou črtou je odumieranie (degenerácia) nervových buniek (neuro-). Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k odumieraniu buniek najmä v oblasti zvanej hipokampus, ktorá je kľúčová pre ukladanie nových informácií.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.